Serenáda „ Dosratý Hodiar“
Išiel Jano ráno z hodov, bielou cestou kráčal domov.
Hodina deviata už bola, ľudia išli do kostola.
Jano spokojne si kráča, zahryzuje do koláča.
Sem-tam glgne trochu piva, čo mu dala domov stryna.
Jano stále stretá ľudí, čosi sa mu v bruchu búri.
Trikrát prdne a to značí, že sa naňho sračka tlačí.
Lenže ľudí plná cesta, hovno v riti nemá miesta.
Ani kríčka, ani stromu, keby aspoň blíž bol k domu.
Prdol ešte zo tri razy, to sú predposledne fázy.
Jano v behu vpred sa berie, len-len že sa neposerie.
Letí cestou, len tak kmitne a dokopy tlačí ritne.
Hlava od strachu mu puká, hovno do gatí mu kuká.
Už je zle, mysli si Jano, čo som sa nevysral ráno?
Teraz utekať mu súri, sračka v riti zúri.
A v tom úsmev v tvár mu skočí, päťsto metrov hajzel zočí.
Dobre pridá, len tak letí, hajzel mu už bližšie svieti.
Jano už sa teší v duchu jak v hajzli uľaví v bruchu.
Dobre Jano síce mieri, ale sračka v bruchu mení.
V behu odvezujé remeň, odopne si gombík jeden.
Už je Jano blízko hajzla, vtom sračka do gatí mu šmajzla.
Jano ako skala stojí, pohyb urobiť sa bojí.
Už je celkom bez nádeje, sračka po lýtkach sa leje.
Popri hajzli stojí smutne, vtom zareve preukrutne
Mocným hlasom do vetra „Veď chýbalo len pol metra! „
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár