prázdne vačky , tak kde sa nájde kľúč od tvojho mesta ?
Prosím zver sa , žena , žienka pamäť môjho srdca .
Sluch ti kryje druhú stranu ,
nuž otvor bránu a pusti ma tam kde chovám lásku starú .
Do môjho stanu , princezná , kráľovná ó ruža slov .
Všetky cesty ktoré nekončia ,
pohľady ktoré hovoria a k tebe vedú , kde naše duše spia.
A možno nevedia , slnko , hviezda tam lížeme rany .
Pestrosti fatálnych chýb ,
zmapovaná citlivosť našich rýh a mi ich čo ?
ctíme a bez pých , sĺz , skrotený tvor neexistuje .
Tak už otvor lebo ich obídem.
Ako rastlina bdiem , a či už smiem myslieť na nás ?
po tme do svetla zas ,vchádzam , cez dvere B-612.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár