Červenú cukrovú vatu, čokoládou poliatu držím. tá skrýva krehkosť, tvoje tvary a celú ženskosť. Zjem tvoje vanilkové nôžky a všetky ich odtlačky ktoré po svete zanechali. Drahá, aby nevysychali. Tvoje medové bozky metú bosých čo na tŕne našľapujú. Tvoje slová ma obúvajú. Zmrzlinové dotyky sú drahé plné chutí a vždy pravé a mrazia vše dravé. Netopia ich ranné lúče. Žalúdok hrá notu na pódiu kde cukor vnútri zamknutý, motýľom zachutí. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj