Červenú cukrovú vatu,
čokoládou poliatu držím.
tá skrýva krehkosť,
tvoje tvary a celú ženskosť.


Zjem tvoje vanilkové nôžky
a všetky ich odtlačky
ktoré po svete zanechali.
Drahá, aby nevysychali.


Tvoje medové bozky
metú bosých čo
na tŕne našľapujú.
Tvoje slová ma obúvajú.


Zmrzlinové dotyky sú drahé
plné chutí a vždy pravé
a mrazia vše dravé.
Netopia ich ranné lúče.


Žalúdok hrá notu
na pódiu kde
cukor vnútri zamknutý,
motýľom zachutí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár