Už je to nejaký ten čas , kedy som spísal moje myšlienky niekam. Páči sa mi keď určité veci viem len ja. Majú väčšiu váhu , cenu .
A tak isto ubehli nejaké tie mesiace čo som mal posledne rande či už ako sa tomu vraví po slovensky . To slovo sa mi nejako nepozdáva.
Tento posledný piatok som bol nervózni . hmm , to nieje zrovna moja vlastnosť .
Mala čierne šaty , rovnú ofinu a čierne vlasy .
Mala úsmev ktorý len tak niekto nemá . Mať nemôže.
Mala bielu , snehovú pleť .
Samozrejme , že ja som pripravený nebol . Ja a časovanie chodíme ďaleko od seba ( hodinky mi idú presne o 3 minúty pozadu, viem to, ale tak sa mi to páči ).
Nevedel som si zaviazať kravatu ( Môj ďalší problém, ale to nevadí). Jej ruky vedeli aké oblúky a uzle bolo treba vykonať.
Vložila ruku do mojej a ja som ju galantne vyviedol von , kde večerom znel len cupot jej vysokých topánok .
Zaviedol som ju do reštaurácie okolo ktorej vždy chodila , keď bola malinká a otec ju nikdy nechcel vziať dovnútra . Vraj i z vnútra je taká krásna.... a usmiala sa.
Sedela rovno , ruky na stole blízko pri sebe a hlavičku mala jemne natočenú nabok. Pýtala sa na všetko a ja som nevravel hlúpe a trápne vtipy , čo ma stálo dosť námahy priznajme si to.
Na oknách boli také tie vianočné svetielka ktoré mala tak veľmi rada .
romantické prostredie , na stole sviečka a akonáhle začala hrať ta najviac romantická pieseň na svete, obidvaja sme sa začali strašne smiať . Až moc precukrované. Až moc tak, ako sme nechceli aby to bolo a ako to nemáme radi.
Nikdy som nejedol tak pomaličky ako tento piatok . Stále som niečo vravel , stále bolo o čom .
Vravela toľko vecí , čo by chcela a ja viem , že všetko dosiahne.
dojedli sme , vrhol som pár papierikov na stôl , obliekli sme si kabáty.
Nepoviem aká je , čo vravela a čo si o nej myslím . To patrí len mne a jej . Asi to už pre mňa nieje dôležité aby všetci videli že som šťastný a prečo. Lebo sú ľudia ktorý mi ten pocit zoberú ak ho uvidia .... a zrovna tento som si dosť obľúbil.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ale pekné