Jednoduchý muž , v zložitom svete . Ty si dávaš rúž, Ja otváram dvere. Vonku je chladno, Môj kabát, tvoj štít. Tvoj pohyb tak ladno, Praží sneh bielych identít. Niekedy ten pohľad , berie mi dych . U iných sa mení voda na lad, ríša párov fiktívnych. Krivíš jamky kútikov, prstom na deti hladíš. A ja hľadám v teóriách mystikov, Prečo sa bez slov javíš. Uniká mi pointa, prečo sa trápim. Na starosti jedna veta, finta: Celý život s tebou strávim. Som šťastný muž, v jednoduchom svete. Planéta okolo ktorej krúži, Slnko ktoré nevyrvete. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj