Jednoduchý muž ,
v zložitom svete .
Ty si dávaš rúž,
Ja otváram dvere.

Vonku je chladno,
Môj kabát, tvoj štít.
Tvoj pohyb tak ladno,
Praží sneh bielych identít.

Niekedy ten pohľad ,
berie mi dych .
U iných sa mení voda na lad,
ríša párov fiktívnych.

Krivíš jamky kútikov,
prstom na deti hladíš.
A ja hľadám v teóriách mystikov,
Prečo sa bez slov javíš.

Uniká mi pointa,
prečo sa trápim.
Na starosti jedna veta, finta:
Celý život s tebou strávim.

Som šťastný muž,
v jednoduchom svete.
Planéta okolo ktorej krúži,
Slnko ktoré nevyrvete.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár