večer či skoro
ráno stál muž rovno
v poli a veril v dobro.
Mal živú dámu,
mysľou tak mladú
v kráľovstve známu
ako duša drahokamu.
Nosil jej kvety, písal básne
tak šľachetne krásne
a krištáľovo jasné
city trhali tie lacné.
Prečo už nechodí ?
Na pole kde stojí
a čaká či zhodí
bremeno - no pôda horí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár