Biela farba na prázdnej stene .
Som len negacia farieb bez zmyslu ,
Zmeň to , popadni fixsku .
Počmáraj mi telo aby sa chvelo ,
Načmáraj mi uši , srdce čo buší .
Som niečo mimo, vnútry a vonku ,
Hladajúc si svoju svorku .
Som myšlienka bez rodnej postele ,
Kriklavo behajúca ti po tele.
Povedz mám právo či darmo ,
Dúfať že ma vidíš a chytíš ?
Som len jediný čo vidí tvoje vdychy,
Bdelí , tvoj , všímavy a rýchli .
Som vánok čo sa ti hrá z vlasmi ,
Osud tebe zatial nejasný .
Nechápeš nič, nechápeš tak si krič.
Nepatríš do nášho sveta , nechcem tam teba.
Mala si si všímať slané slzy
ktoré klźli vždy pri tvojom mene , nie tebe .
Mala si vedieť že bez teba neexistujem , nemyslím,
Mala si ma vidieť ako skopávam stoličku zo stola.....
Ako visím.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
cathiejess
25. 1.januára 2011 12:38
Hlavne ten posledný odsek ..
2
krásne ako vždy, ako všetky tvoje blogy, ak raz budeš básnik, tak to ti môžem slúbiť, že si kúpim každú tvoju knihu
Napíš svoj komentár