Bol to ten deň, kedy som sa tešila na osobu, ktorú milujem. Tešila som sa, lebo som ho nevidela dlho a len myšlienka na bozky a objatia vo mne vyvolávaj=u pocit bezpečia a neopísateľného šťastia. Nie je nič extra čo by bolo potrebné opisovať do najmenších detailov. A predsa si vylievam srdce do notepadu. Bolo to iné. Také ako kedysi pred 5. rokmi.
Stretli sme sa a letmo pobozkali. Nasledoval úsmev a prechádzka mestom ruka v ruke. Bolo nám fajn. Možno aj viac ako fajn.
Smiali sme sa a rozprávali o hlúpostiach, ktoré sú súčasťou našich rozhovorov. V takýchto momentoch si uvedomujem čo je láska.
Láska je to, čo prežijete bez toho aby ste vedeli akokoľvek vyjadriť TEN pocit, ktorý vás hreje pri srdci a dáva vám silu bojovať s každodenným životom. Vyčarí vám úsmev na tvári a prestanete vnímať okolitý svet.
Nathan ma pobozkal na čelo a zobral ma na vopred dohodnutú večeru. Svetlo sviečok a teplo, ktoré nás obklopilo po chladnom zápasení s vetrom nás prinútilo objať sa ešte pevnejšie ako inokedy. Rozoberali sme naše bežné problémy ako práca, škola, budúcnosť.. Naťahovali sme sa slovne presne tak ako to máme obaja radi. Smiali sme sa a pritom jedli tak, aby sme nerušili okolité stoly, i keď to bolo niekedy takmer nemožné.
Potom sme sa vybrali do mesta na prechádzku, aby nám strávila večera, ktorú sme zjedli v tak neskorú hodinu. V mojom veľkomeste sa konala akcia, ktorá prilákala zvedavcov zovšadiaľ. Stali sme sa súčasťou davu a predsa sme boli len my dvaja. Po dlhom čase. Ja a on.
A potom sa to stalo. Hádka. Hlúpe ženské emócie. Niekedy stačí mala rozbuška v podobe vety a pokazí sa celé čaro večera.
Slzy ako dôkaz nahromadenej krivdy a potom zmierenie. Zmierenie v podobe dlhých vášnivých bozkov, dotykov a objatí. Len bozky. LEN láska.
Žiadne nemravnosti, žiaden sex. Len pocit bezpečia a šťastia.. Len on a ja.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár