Žiaľ, je už koniec augusta a aj počasie sa nám snaží naznačiť, že leto odišlo. Únava padá na viečka ako keby sme si žiadne leto neužili. Ako keby ani žiadne nezačalo. Čím skôr večer zapadá slnko, tým viac upadám do depresie spolu s ním. Povedzme si pravdu.. Leto končí.
Ostanú len spomienky. Len smiech v našej duši, len úsmev na našej tvári.
Spomínam si na festivaly, po ktorým ma boleli viac nohy ako hrdlo. Spomínam na prechádzky Prahou, pri ktorej som sa strácala v dave a bola aj tak výnimočná. Spomínam na plávanie vo vode, ktoré schladilo moju hlavu aj telo. Spomínam na bozky a vášeň, ktorá bola horúca ako letné počasie. Spomínam na dotyky našich mokrých tiel..
Spomienky. Tak veľa a pri tom tak málo. Nikdy sa to nevráti späť, ale ostane to živé v nás, v našich srdciach.
Som späť a možno pri písaní prestanem spomínať a začnem opäť žiť v prítomnosti.
Vaša Soile
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár