Žijem v meste, ktoré je oproti tým obrovským svetovým metropolám zanedbateľne. Ale je moje. Aspoň nateraz.
Usudzujem, že som v celku rozumná, ale zároveň bláznivá a po mnohých skúsenostiach už viem, že sa nebudem nikdy ospravedlnovať,
že nedokážem byť dokonalá.
Moja hlava neustále pracuje a analyzuje okolitý svet. Ale stojí to za to? Som len nepatrný zanedbateľný tieň, ktorý ani nie je vidno pri podľade z vesmíru. A predsa som tu, ovplyvňujem svetové dianie a patrím na vrchol potravinového reťazca.
To mi však nestačí. Mám dušu a stále hľadám tu pravú lásku (alebo som ju už našla?!) a plánujem budúcnosť, ktorá sa aj tak plánuje sama
bez ohľadu na moje sny.
Som zadaná. Nezáväzne. Každý vzťah, ktorý nie je spečatený je podľa mňa nezáväzný bez ohľadu na to, koľko lásky doň vkladáme.
Nevíhodou vzťahou je, že to čo obetujeme sa nám nemusí vrátiť ani z polovice. Prinajhoršom vôbec. Niekedy sama neviem, či mám obetovať celé moje ja vzťahu, pri ktorom váham, či má budúcnosť. Ľúbiť je jedna strana mince, ale tá druhá
sa má pýta, či si viem predstaviť život s Nathanom.
A to si nie som istá alebo len zbytočne váham, či nestretnem v živote niecočo (niekoho)lepšie ako je on. A keď nestretnem, tak budem celý život ľutovať prečo som takto uvažovala, keď som mala celé šťastie v rukách.
Kedy si je človek istý, že JE TO TEN PRAVÝ/Á? Po piatich rokoch randenia, hádok, udobrovania, šťastných chvíľ a lásky sama
nenachádzam odpoveď. Možno sa tomu hovorí len kríza a mňa iritujú všetky zlé vlasnosti, ktoré som moňo predtym milovala.
Možno musím dospieť JA, ON alebo OBAJA.A možno..???
Toto som ja a moja hlava plná myšlienok. Welcome to my world..
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tomas
29. 9.sept. 2013 17:33
tak vitaj
Napíš svoj komentár