Ľavá…ľavá…ľavá…batoh na pleci, mŕtvy papagáj za mnou a prašná cesta predo mnou. Nebyť toho papagája, pomyslel by som si, že som na divokom západe. On to aj fakticky bol divoký západ, len tu mal pomenovanie Zálesie. Pripadal som si ako Clint Eastwood vo svojich najlepších rokoch, keď mal medzi zubami steblo trávy a hrdo niesol svoju tvár. Hrdo by som ju aj ja niesol, ale batoh mi tlačil chrbát k zemi, tak som skôr vyzeral ako sup než Clint. Po dlhšom čase sa naše oči stretli zoči-voči túžbe, ktorá bola cítiť už od mŕtveho papagája. Tri pištolníčky stáli predo mnou. Moje kroky spomalili a zmysly začali pracovať na vyšších otáčkách. Bolo len otázkou času, kto z nás začne tasiť. Ruky pripravené…pravenéééé…venéééé….nééééé…slová bolo možné krájať, čo srdcia bušili do rytmu súboja. Šesť očí hľadelo na mna a ja som sa nebál. Srdce mi búšilo a batoh tlačil stále viac a viac k zemi. Prešlo pár sekúnd a prvá pištolníčka vypálila. Jej ruky objali moje telo na privítanie. Bolo to milé a neskôr to milé sa zopakovalo ešte dvakrát. Prišiel som o objímacie panenstvo, ale ako rád.

Cestou som sa dozvedel, že mi mala prísť pohľadnica z Francúzska. Slečnám už došla a mne doteraz nič. Buď mi slečna G nič neposlala a tvrdí, že áno, alebo si ju nechal nejaký teplý Frantík, čo má rád chalúpky. Buzo! ta chalúpka je moja!!!
Hnev ma prešiel v momente, keď som si spomenul na opis miesta, kde budeme. Slečna D nám ho opísala ako miesto, ktoré padlo po toxickom útoku. A moje prekvapenie bolo namieste. Kto by bol povedal, že na tom mieste bude stáť úplne normálna chata made in komunizmus. Letmo som pozrel na slečnu D a pokrútil hlavou. Prišlo mi ľúto, že celý tento svet vidí tak škaredo.

Bolo mi sľúbené, že si tu oddýchnem. No to vám bol teda oddych. Akonáhle som prišiel, už som dostal sekeru, že rúb. Nestačí, že sa už od šiestej rána pražím na slnku. Veď, prečo nie. (omyl) To neboli polená. To bolo niečo , z čoho som mal na hlave vodopád. Tieklo zo mna ako zo starej handry a keď som už aj ako stará handra nadával, drbol som sekerou na zem. Veď večer bude horúco. Nemýlil som sa. Pohľad na stôl ma len utvrdil v tom, že sa nemýlim. ¾ tekily už padlo a v tomto stave vyzerá aj opica krásne. Až teraz som pochopil prečo sa na mna tak vrhli. Škoda, že za to mohla ta slečna menom tekila…Sadol som si k pištolníčkam a začal rozprávať svoju super víziu o budúcom výlete. Celý som sa do toho vložil a ich reakcie boli na môjveru prekvapujúce. Až som jasal. Ale potom sa ku mne prihovorila slečna tekila…aj opica vyzerá krásne…no hej.

Halóóó, halóóó, kto sa pridá?

Slnko sa opäť prenieslo a všetci už netrpezlivo čakali na posledných gerojov. Pásikatý a Nasypaný. Toť mená ich. Skoro mi oči z jamek vypadli. Stáli tam a kráčali k nám. Obával som sa, že zas stratím svoje panenstvo.
Našťastie, geroji nie sú ako ten Frantík, ktorý mi ukradol moju pohľadnicu.

Došli miestni. V týchto končinách ich voláme vidláci. Sú to psanci…
Naše mamvpičistické tváre ich natoľko uzemnili, že to po pár minutách vzdali.

Puškin. Pomaly šiel smerom ku mne aj s úsmevom slečny G. Ponúkol nás morušami a brusinkami. Nedalo sa odmietnuť. Začal sa Tribute to Impressionism. Trval by celú fľašu ale…Slečna L si zmyslela, že nám to pokazí. Aspoň som mal možnosť pripiť si na Modrý kostolík a to je čo povedať! Svet sa točil, ja som prišiel zas o svoje panenstvo a šiel som slečnu G kopnúť na jej posteľ. Impresionisti ňou tak zamávali, že to nezvládla a hodila im aj druhú poctu. Škoda len, že túto si moc nezaslúžili.

Keď teplé žily prekonali svoju hranicu, nastal hon na srnku. To si slečna L zmyslela, že bude behať kade-tade a ja ju budem naháňať. No mal som čo robiť, aby som ju skrotil

Skrotená so mnou ležala
zrakom hviezda horela
tam na tej cestičke
zachcelo sa mamičke
poďte dnuka obaja!

Dnuka,vonku jasná noc
Drbna plála jasná moc
na zemi jej telo v prachu
obrastené v hustom pachu
pobrali sa všetci traja.

 Blog
Komentuj
 fotka
drbna  18. 7. 2007 21:20
Jéjo...som nehorázne rada, že som ťa zlomila a si TU



a ja nevidím svet škaredo





hezký blog
 fotka
nikky1  18. 7. 2007 21:57
Pekny blog Pekne napisane
 fotka
luc.ka  19. 7. 2007 10:03
a ja kukám čo za divný nick si ma to pridalo do priateľov a šak to filiiiiiip



moc moc pekne si to napísal, tak poeticky ja asi v živote nič nenapíšem
 fotka
hep  24. 7. 2007 12:31
ja som ti ju naozaj poslala!! nemohla sa stratit ked ste malovali? pekna blog velmi pekny tesim na 18 teho, dufam ze pojdes ale impresionistov uz nedame, skusime sléovensku modernu alebo rusky realizmus, nech ma vizda radost
Napíš svoj komentár