Pomedzi žalúzie prenikali slabé lúče slnka a ona sa usmiala na tu novú tvár. Videla, ako sa jej ruky natiahli po neviditeľnej osobe a objali ju v radostnom pohľade. Usmiala sa ešte raz a pomaly vstala vzďalujúc sa od zrkadla, ktoré mala pred posteľou. Odostrela žalúzie a pozrela na park. Mala zvláštny pocit. Robila to takto každé ráno, ale predsa v tom dni, keď sa lúče dotkli jej tváre, bolo niečo cudzie. Pozrela ešte raz do zrkadla a usmiala sa. Len dozvuky sna, pomyslela si. Odobrala sa do kúpeľne. Čakal ju dôležitý deň.
V šatniku si vyhliadla sukňu, ktorú si kúpila minulé leto. Nemala ju ešte oblečenú, pretože čakala na vhodnú príležitosť. Vtáčiky spievali a ona si s ich rannou symfóniou vyberala blúzku. Všimla si, že z blúzky trčí cenovka a začudovala sa, prečo taká nádherná blúzka ostala bez dotyku. Zas ju popadol ten čudný pocit. Mala dojem, akoby to nebola ona… pokrútila hlavou a pobrala sa späť do kúpeľne. Keď sa z nej vrátila, čakala ju na stole obálka. Našla ju až večer v schránke, tak si ju položila na stolik s tým, že si ju ráno prečíta. Pomaly odlepovala vrchnú časť a vyťahovala jemne nažltlý papier. Pomaly ho otvorila a prešlo mnoho minút, kým sklopila zrak.
Prvá slza dopadla na zem s nemým výkrikom. Nastal druhý…tretí…štvrtý…Pomaly začali na zemi vytvárať obraz krásnej mladej ženy, ktorá vedela, že ten park je prvým krokom z tejto klietky. Utrela si oči a pobrala sa ku dverám. Bola rozhodnutá a s nadobudajúcou istotou stlačila kľučku.
Pozerala do zrkadla a plakala. Vedľa seba mala tu hnusnú sviňu, od ktorej sa nevedela odpútať. Slečna v zrkadle na ňu kývala a ona pozerala, ako šťastne kráča parkom. Pozrela na stolik vedľa seba a všimla si list. Pomaly ho otvorila a začala čítať. Bol v ňom napísaný jej vlastný život a slzy na zemi vytvárali obraz ženy, ktorá mizla parkom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.