Ale on nie. Nezaujíma ho, že je to možno krásne. Je mu to úplne ukradnuté. On je ukradnutý jej. Nechce ho. Chce s tým skončiť. A nič viac ho nezaujíma. Bez nej nie..
Rozbehne sa . Beží a beží. Netuší kam, a ani to nechce vedieť. Chce len odísť niekam preč.
Prečo? Prečo práve on? Prečo ho nechala? Prečo to urobila? Prečo prečo prečo?
Veď hovorila,že ho má rada. Že ho miluje. Že bez neho nevie žiť. Že je pre ňu všetkým. Že bez neho nič nedokáže..
Ale ona už nechce. Nechce byť s ním. Našla si iného,kým on bol preč. Nečakala naňho. Vrátil sa, a ona ho odmietla. Vraj že nevedela,či sa ešte niekedy vráti..
Chcel sa vrátiť. Keď odchádzal tak jej predsa hovoril,že sa vráti. Ale podarilo sa mu to až teraz. Ale vraj je už neskoro. Príliš neskoro. Načo vlastne odchádzal? Keby ostal,neskončilo by sa to takto..
Nemá pocit,že by niečo vôbec malo bez nej zmysel. Nič bez nej nemá zmysel. A ani mať nebude. Pozrie sa na more. Vybaví sa mu zas a znova len a len ona. Jeho jediná. Kašle na všetko. Pomaly kráča k moru. Nadýchne sa a odchádza...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár