Čerpacia stanica

Bola to obyčajná čerpacia stanica, ale na neobyčajnom mieste. A práve preto bola neobyčajná. Stála v lesoch väčšinou úplne sama a bez návštevníka, na ceste, po ktorej väčšinou nikto nechodil, blízko Čadce. Z dediny Čierne po odbočke na Zágrunie a ďalej stála osada. Za ňou sa nachádzala dlhá lesná cestička, po ktorej sa nepriamo dalo dostať do Skalitého. A presne v polovici tej cesty stála čerpacia stanica.
Martin Figa zablúdil snáď už tisíc krát, ale nikdy nie tak ako pred chvíľou v osade po Zágruní. Bolo to pekelné miesto. A práve tu vznikla jeho prvá domnieka, či je tá čerpacia stanica naozaj čerpacou. Keď by mal naozaj málo benzínu, dávno by mu skapal motor, dokým by našiel tú pumpu.
Prichádzal však nie ako návštevník, lebo to by už dávno vzdal. Prichádzal ako pracovník, na obedňajšiu zmenu, na dvánsťhodinovku. Od dvanástej do dvanástej. Prvý krát.
Asi po pol hodine tú stanicu našiel a zaparkoval blízko značky STOP. Z obchodu vyšiel jeden mladík, ktorý mal na krku vysiacu ceduľku s nápisom „brigádnik Pavol“. Hneď ho nasledoval postarší a zavalitejší muž v čiernych okuliaroch, aj keď tam pod stromami bolo prítmie.
„Dobrý deň, vy musíte byť ten nový! Máte šťastie,“ žmurkol a ukázal na svoju ceduľku mladík. „Tu máte tak povediac voľno, dobrý plat... viete, jedno, dve autá za deň...“
„Mám už čo to za sebou,“ odvetil. Následne dobehol šéf.
„Dobrý deň,“ podal Martinovi ruku muž v čiernych okuliaroch. „Ja som Ján Borský, majiteľ čerpacej stanice. Počul som o Vás len to najlepšie od svojho kamaráta Lukáša, koniec koncov, vášho minulého šéfa.“
„Áno, bol to milý chlapík.“ Martin sa trpko usmial. Zastrelili ho. Za veľmi podivných okolností, vinník neznámy.
„Poďte, ukážem vám to tu.“
Následne majiteľ Ján povodil Martina po všetkom možnom. Od toaliet a „skrytej miestnosti“ za pultom až po chodbu s plynovým kotlom a eletrickou kabínkou. Ako odchádzali z poslednej miestnosti v chodbe, miestnosti so skladom benzínu, Martin si všimol ešte jedny dvere, síce boli za pár krabicami čokoládových tyčiniek a žuvačiek.
„Čo sú tamtie dvere?“ spýtal sa.
„Ech, tam nie je nič,“ povedal majiteľ, chytil Martina cez paže a rýchlo ho otočil. Kráčali von z chodby. Nech tam bolo hocičo, Martinovi sa nezdalo zareagovanie majiteľa stanice. Prišli k pultu cez spleť regálov a brigádnik Pavol šiel domov. Majiteľ pumpy ešte raz povysvetľoval Martinovi systém kódov na nablokovanie tovaru a kontrolovania čerpania.
Potom šéf odyšiel.
Asi za pol hodinu prišiel zákazník. Vystúpil z auta a začal tankovať, po chvíli však vytiahol hadicu a zatrepal ňou. Martin ho rozpačito sledoval. Zatrepal ešte viac a skúsil stlačiť páčku. Nešlo to. Už ani kvapka.
Zákazník namosúrene vošiel dovnútra a pristúpil k pultu. Ešte ani nebol pri ňom, keď vravel: „Došiel vám Super 95! Tankujem a v polovici to prestane tiecť.“
„Počkajte.“ Martin skontroloval stav nádrže cez počítač, tak ako ho to učil šéf. Naozaj bola prázdna. „Môžete prosím počkať vonku?“
Zákazník privolil. A tak Martin zamkol vstupné dvere, aby mu zákazník nič neukradol a vydal sa do chodbičky skontrolovať sklad.
Vstúpil dnu a porozhliadal sa. Super 95 bol na samom dne „hradu“ zo sudov. Martin sa zapotil, „to bude ťažké,“ pomyslel si. Ale aké bolo jeho prekvapenie, keď zdvihol sud s naftou akoby to bolo pierko! Ihneď ho otvoril. Bol prázdny. Aj ďaĺší sud. Aj ten pod ním. Dostal sa ku Super 95 a jeho zistenie signalizovalo prázdny sud.
Potom sa vrhol na ďaľší rad a tiež boli všetky sudy prázdne. Načal ďaľší rad a druhý sud s Natural 95 bol plný, no Super 95 pod ním opäť prázdny.
S čudným pocitom sa vrátil naspäť k pultu a odomkol vchod. Vyšiel von za zákazníkom a povedal mu svoje zistenie. Veľmi sa mu pri tom ospravedlňoval. Zákazník mu zaplatil za tú trošku benzínu a odyšiel preč. Tu sa Martinovi začali vkrádať druhé myšlienky o funkcii tejto stanice. Je čerpacia? Na čo stojí práve tu, kde prídu dve autá za deň? Aký je z toho zisk? Ako môže predávať benzín, keď ho nemá?
Prišiel k pultu a zobral telefón. Vytočil núdzové číslo majiteľa a čakal.
„Áno, počúvam,“ zdvihol majiteľ.
„Dobrý deň, to som ja, Martin Figa. Došiel benzín, Super 95. Natural 95 bola len štvrťka a tak som ju doplnil, no stále to je len trištvrtina a z nafty mám už len štvrťku! Náhrada sa v sklade nenachádza, ako to ...“
„A bol si iba v sklade, že? Nepozeral si inde?“
„Nie.“
„Tak ani nepozeraj. Kašli na to. Objednávam tovar a zajtra to príde, na zmene o tri dni už budeš mať dosť všetkého. Keď niekto príde, oboznám ho so situáciou.“
„Dobre, ale...“
Povesil.
Prečo sa ho pýtal na to, či nepozeral nikde inde? Martin nevedel prečo, ale stále ho čím ďalej, tým viac priťahovali tie záhadné dvere zakryté škatuľami, kde podľa majiteľovho mienenia „nič nie je“.
Zobral zväzok kľúčov a vybral sa do chodbičky. Odpratal škatule a stál pred dverami s nápísom NEVSTUPOVAŤ. Boli celé z ocele a boky mali prišpikované železnými veľkými klincami.
Martin začal skúšať kľúče. Ale ani jeden do nich nepasoval. „Čo tam je, za tými dverami?“ pýtal sa.
Boli štyri hodiny. Za hodinu sa stmieva. Martin sa vrátil k pultu. Žiaden zákazník, ale ticho ako v hrobe. Martin prešiel do kumbáliku za pultom a potom sa pustil skúmať obsah vecí, ktoré predáva. Hneď zjedol dve tyčinky a hotovosť dal do pokladnice. Keď od veľkej nudy skúmal zloženia obložených chlebíčkov v mrazáku, začalo sa stmievať.
Martin pomaly dostával chuť na šunkový rožok v parmezáne, ale ovládol sa a išiel radšej skontrolovať obsah pultu z vnútornej strany. A tam našiel nejaký kľúč. Nemohol by to byť kľúč od tých tajomných dverý?
Pozrel sa von, keď začul v chodbičke šuchot. Von už bola tma. Martin si zobral kľúče a ten novo nájdený si strčil medzi ukazovák a prostredník a nastavil päsť. Mal tam ako-taký pocit ochrany.
Prešiel do chodbičky. Šuchot sa zopakoval, Martin počúvaním zistil, že pochádza práve z jeho tajomných dverý. Opatrne, trasúcou sa rukou nehlučne a pomaly strčil kľúč do dverý. Pasoval.
Opatrne otočil, máličko to šťuklo. Ale šuchot pokračoval.
Martin pootvoril dvere. Zbadal obrovský sklad krabíc, čudne to tam páchlo. A približne v strede toho skladu zbadal postavu. Niečo si zapisovala. Veľké vstupné dvere do skladu boli rozgniavené dokorán a stála tam dodávka. Osoba niečo nakladala.
Zaostril zrak na priestor za dodávkov a jasne videl autoumyvárske priestory. Žeby tam bol nejaký tajný vchod do tohoto čudesného skladu?
Martin dvere potichu zavrel a zamkol. Rýchlo prišiel k pultu a zavolal políciu. „Dobrý deň, tu je Martin Figa z čerpaciej stanice medzi dedinou Zágrunie a Skalité, mám tu asi zlodeja, alebo čo...“
„Áno, posielame hliadku,“ počul Martin. Telefón zavesil.
Martin vedel, že to čo tam má rozhodne nie je zlodej. Netušil kto to je, ani čo tam hľadá. Niečo mu ale vravelo, že táto stanica nie je čerpacia. Je to len akýsi štít, akási maska oproti niečomu úplne inému, niečomu, čo sa očividne nemá robiť na verejnosti okázalo. Bola to stena, ktorá rozdeľovala vonkajšok od vnútrajška. Veď prečo je táto pumpa ďaleko od civilizácie? Prečo tu nemajú benzín, či naftu, keď chýba. Keby tu naozaj išlo o čerpaciu stanicu, na takéto chyby by sa dával pozor.
„Kedy príde tá polícia?“ pýtal sa sám seba. „Možno túto pumpu tiež nevedia nájsť.“
Vtedy prišlo auto. Prišlo potichu. A z auta vystúpil policajt a pomaly prišiel dnu. „Čo sa deje?“ spýtal sa.
Martin mu v skratke vysvetlil okolnosti a vybral sa spolu s ním do chodbičky. Pomaly a nehlučne, tak ako predtým, odomkol dvere a pootvoril ich. V miestnosti už boli dve osoby. „Tri kilá, plus pätnásť krát pol gramu...“ počuli tlmený hlas.
Policajt vytiahol pištol a vykopol dvere. „Nikto ani hnúť.“
Ako to dopovedal, namieril pištol na Martina a stlačil spúsť.
Táto pumpa ho stála život.
Táto pumpa bola len bábika hry oproti skutočnosti.
A skutočnosť je taká, že keď ide niečo naplno, v tomto sveta sa to nezastavý len tak. Lebo poväčšinou túto hru hraje veľa osôb. Z rôznych krajín, povolaní a smerov.
Táto pumpa existuje ďalej. A dokým bude systém vecí existovať takto ako je v súčastnosti, aj ďalej existovať bude. Táto pumpa je všade okolo nás.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu