Ku predchádzajúcemu dielu.
Hrbolatému Huhovi div oči nevypadli. Xiw práve pred ním zjedol všetku jeho prácu. Práve sedeli u doktora, kde sa Lo´rra hneď chytila svojej roboty a začala upratovať celú jeho ordináciu, čo Xiwovi priam pilo krv. Hoci bol Xiw pánom Marsu, Huh ho držal zviazaného a každú minútu mu preventívne jednu strelil.
Xiw sa naštval a začal papuľovať. Huh mu jednu šlahol a hneď dopapuloval.
„Čo s ním chcete robiť?“ spýtala sa Jacqinna.
„Najprv ho vypitváme, potom ho zjeme...“ povedal nahý komorník.
„Nie. Nejako musíme dostať z jeho tela von tie semiačka,“ rozhodol Huh.
„Takže ho nezabijete?“ uisťovala sa Jacqinna.
„Nie.“
„Naozaj nie...?“ Jacqinna sa skoro rozplakala.
„Nie a hotovo.“
„Škoda...“
„Fabia? Tu pred rohom stojí!“ komorníkovy nahota zrejme udrela na mozog.
V tom sa otvorili dvere a v nich stál sám doktor. Viali mu vlasy a jeho dlhý čierny plášť bolo vidieť na kilometre ďaleko. Jeho veľké svaly bolo vidieť aj zo našej zeme, keď do nich chytil svojho pacienta. Jeho mohutný zvonivý hlas bolo počuť až do nekonečna a ešte ďalej, keď povedal: „Bez zaplatenia mi sem viac nelez ty debil,“ a vyhodil pacienta von oknom. Aj to dunenie bolo počuť. A potom povedal: „Ďalší!“
Huh chytil Xiwa za golier a snažil sa napodobniť doktorov švih, akurát pri tom Xiwa dobre tresol o zárubňu dverí.
„Čo sa robí?“ spýtal sa doktor.
„Tento chuj mi zjedol moje semiačka zeleniny, ktoré mohli naštartovať priemysel na tejto zemi!“ kričal Huh.
„Prajete si nejaké riešenie?“
„Nebolo by možné nejako dostať tie vzácne predmety z jeho tela?“
„Bolo by možné. Ako iste viete, potrava, ktorú človek zje sa extrahováva z tela von, pretože keby ostala vnútri, spôsobila by kolosálny chaos, zvaný aj periocitída brušnej dutiny svalovej hmotnosti. Preto vás prosím, vážený pán Xiw, choďte vyextrahovať váš exkrement, ale nenechajte ho prosím prepadnúť do kanalizačnej diery.“
„Čo?“
„Choď sa vysrať a nespláchni!“ zakričal Hrbolatý Huh.
Xiw veľmi rýchlo poslúchol a už onedlho stálo na hajzlom päť osôb. Xiw, Jacqinna, Huh, komorník a doktor s jednou rukou založenou a v druhej držiac pinzetu. Dlho kúsok Xiwovho diela ovoniaval, potom pristúpil k ochutnávke. „Áno, jeho výkali obsahujú látky, ktoré sú potrebnú pre náš výskum,“ usmial sa.
Zabalil hovno do sáčku a pomaly ho preniesol do chladničky.
„Necháme to stuhnúť. Príďte zajtra a vyberieme vaše semiačka.“
Pokračovanie nabudúce.
Nasleduje: Hovno v sáčku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár