Predchádzajúci je tu.
Hrbolatý Huh práve zabarikádoval dvere a pozeral von oknom na tú začínajúcu sa spúšť. V priebehu troch minút zo zeme vyrástla kvetina, potom pomaly začala odumierať a potom sa zase vzchopila a vytiahla koreň von zo zeme! Huh sa pozrel na okolité smery a všade sa dialo to isté! Vtedy prvý raz za posledné obdobie mal komorník dovolené sa obliecť. Šup tie šaty na seba!
V meste zúrila slávnosť pre zrušenie koncesionárskych poplatkov, tak ako každý rok - tak si tento jav málokto všimol. Len Huh, oblečený komorník a Jacqinna. Fatima na takéto starosti nemal čas a krvácajúci Xiw tobôž. Lo´rra bola tiež na slávnosti.
"Choď von a skontroluj to." Povedal Huh komorníkovy.
"Ja?," spýtal sa ustráchane komorník.
"Áno ty, ty už si oblečený, ja ešte nie..." povedal Huh, ale zjavne sa mu do toho akosi ani nechcelo.
Komorník teda vykasal zbytok gatí, obul si chodúle a otvoril dvere. Vyšiel von. Kvetina na neho zazrela jedným očkom slnečnicovým. Pravdepodobne sa iba otáčala za puchom, alebo za svetlom - stál tak totižto čudne.
A v tom spravila niečo nečakané. Docupkala tým koreňom pod jeho chodúle, nahryzla drevo, takže sa komorník ocitol na zemi. Rastlina sa blížila...
Jacqinna práve stále von oknom a pozerala sa na marťanov čo práve slávili slávnosť. Pili, jedli a vracali, na rohu srali a potom opäť jedli. Bola to trojdňová neutíchajúca zábava. Fatima práve schytil ihlu a začal zašívať Xiwovi hrdlo - tentoraz už poriadne - keď Jacqinna zbadala na rohu centra mesta nejaký pohyb. Bol to utekajúci Huh - niečo kričiac.
Jacqinna vybehla von dverami a chytila ho za golier. "Do mesta nechoďte, lebo sa ožerete!"
"Komorníkovy to... zjedlo... tvár!" zjačal.
"Čo?"
"Tá rastlina!" zakričal a utekal preč. Nie však smerom k mestu, ale smerom ku Temným horám.
Jacqinna stála ako prikovaná a sledovala Huhov zadok a uteká preč. Vtedy zbadala nejaký koreň kráčajúci popri jej nohách a hneď pochopila, keď zbadala ako pár ďalších rastlín vlečie nebohé telo komorníka. Bol to komorník, keď nemal tvár... neviem. To je jedno.
Fatima práve vybehol z nemocnice oznámiť Jacqinne túto skvelú novinu: "Xiw je vyliečený! Za desať minút ho budík automaticky odpojí z prístrojov!", keď sa potkol a natiahol sa v celej svojej kráse. Zbadal rastlinu, no už bolo neskoro. Mal po tváry. Už nemal čo zbadať. Jednoducho si z jeho tváre tá rastlina odkusla. A to je všetko. Jacqinna vrieskala a kričala, ako keby ju rezali. Fatima bol mrvý.
Jacqinna bežala dnu do nemocnice a zabarikádovala sa tam. Vbehla do Fatimovej kancelárie a začala nadväzovať spojenie s Venušou.
"Haló, tam Venuša?" kričala ostošesť.
"Áno? Fatima?" ozvalo sa.
"Nie, zúfalá žena pacienta. Na planéte sú chodiace rastliny a všetko žerú!" kričala.
"Ha-ha-ha," sucho poznamenal čudesný hlas, "Fatima si z náš takto často robil žarty. Teraz si prizval aj herečku. Vtipné, vskutku čarovné. Ste čarovná, môžem ísť?"
"Nie! Ja to myslím vážne! Mali sme tu semiačka zo zeme! Zeleniny! Huh ich zasial! A niečo sa podžubalo! Neviem čo, dvaja mrtvý! Ide to na mesto!"
"Prisaháte?"
"Prisahám!"
"Fajn. Posielam hliadky. Rýchlosťou svetla sme tam za chvíľku."
Jacqinna zatiaľ vybehla von a kričala na plné hlasivky na centrum mesta a slávnosť, ktorá hučala ako na troch hardrockových koncertoch. Potom ju napadlo vybehnúť na pódium. Tam chytila mikrofón a zhodila rečníka von z pódia. Vlastne tam len hovoril niečo o správnom spôsobe vracania jedla, aby sa to nezaseklo v krku a t ď
"Ľudia. Ste v nebezpečí. Na mesto sa blížia..." potom sa zarazila a predstavila si tú paniku, aká by nastala v meste.
"...teda, čo to hovorím. Ste v maximálnom bezpečí! A kto bude prvý v nemocnici, ten dostane prasa zdarma! Druhý tiež! Každý!"
Ľudia začali utekať do nemocnice. Ešte aj ľudia z domovov - davová psychóza. Potom Jacqinna vošla dnu tiež a pozamkýňala dvere. "Teraz ma počúvajte!"
"Kde je to prasa?"
"Nikde! Ste v smrteľnom nebezpečí!"
"To určite," povedal jeden muž a začal kráčať von. Za ním ho nasledovali ďalší.
Ako zišiel schody, prikráčala rastlina, zhodila ho na zem a zjedla mu tvár. Apokalipsa. Ľudia sa zháčili a kráčali pomaly späť. Jacqinna ich teraz mala presne tam, kde ich chcela mať, v nemocnici, kde sa nemôže nič stať. Kde je všetko OK.
Ubiehali hodiny, kým prišla pomoc z Venuše. Ale nakoniec prišla. Ľudia podobný ako tý, čo skúmali rádioaktivity vo filme Hory majú oči. Začali si premeriavať krajinu a pomaly chytať príšerky. Jacqinna sa pošťala.
Celá táto scéna mala odraz utrpenia, ktoré sa skrýva za šťastím v nešťastím. Jacqinna bola smutná a šťastná. Xiw sa už dávno prebudil a čudoval sa, že prečo na neho toľko ľudí čumí a Huh sa skrýval niekde v lesoch medzi vlkmi.
Nakoniec dali všetky rastliny do jednej veľkej klietky a primontovali jej prúdové pohony. Kurz - naša planéta Zem.
Toto je koniec prvej série PzM. Ak sa chcete dozvedieť ako to všetko dopadlo s rastlinami: prečítajte si knihu Deň Trifidov.
Na druhej sérii PzM vytrvalo pracujem!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár