Ak ste nečítali tie všetky kvantá pred, možete začať...
Xiw zalepil obálku a popri tom roztrhal celú lepiacu pásku. Vzadu bolo napísané: Pre najhrbolatejšieho chuja na svete. Prišiel poštár a prevzal ju.
Keď si ju Hrbolatý Huh prečítal, skoro mu vypadli oči. V liste stálo:
Milí Hrboš. Keďže si odporoval mne, Xiwovi, udeľujem ti domáce väzenie! Áno! Máš zaracha!
Tvoj Xiw.
Xiwovi prišiel obratom ďalší list, nezalepený. Vnútri stáli len štyri slová: Strč sa do riti.
„Je to ale tupec!“ zakričal Xiw.
„Čo sa deje?“
„Huhovi som poslal list, v ktorom mu otvorene a slušne píšem, že má domáce väzenie! Berie to vážne? Aha, čo mi...“
„Ako môžeš čakať, že taký tupý príkaz niekto zoberie od teba vážne, Xiw?“
„To bol len plán A. Je načase prísť na plán B...“ Xiw sa pozrel na Trójského koňa, ktorý stál pri dverách a starú sekeru, ktorú mal na stole. Opäť sa vrátil ku svojmu vojenskému stolu a strategizoval. „Jeho dni sú zrátané...“
„Čo chceš robiť?“
„Nechám sa zalepiť sa dno toho starého prašivého nechutného smradľavého Trójskeho koňa a keď si ma ten tupec vtiahne do domu, sekerou sa vysekám preč. Potom prejdem k tým semiačkam, tie zoberiem a vleziem späť do toho Trójskeho koňa. Potom si bude Hrbolatý Huh myslieť, že mu ten kôň nosí nešťastie a vyhodí ho preč. A tým pádom z neho ja vonku vyleziem a mám semiačka!“
„Tupejší nápad som ešte nepočula...“
„Jacqinna, ono to vyjde! Nechceš ochutnať zeleninu? A raž, pšenicu?“
„Xiw, pokiaľ by si počkal, a ono to vyklíči, tak to ochutnáš tak, či tak. Nemusíš robiť blbosti s Trójskym koňom, aj tak ti tú zeleninu dá ochutnať...“
„Nie. Ja som to už vymyslel, ja idem na vec.“
Xiw zobral Trójskeho koňa pod pazuchu a sekeru si dal do úst. Lepiacu pásku si dal do nohavíc a papier so šípkami si dal do... no... to nechajme tak. Každopádne si ho dal tam, kde by ho naozaj nikto nechcel hľadať.
Akonáhle Xiw odyšiel, prišla Lo´rra, naša upratovačka. Jacqinna si urobila opäť dlhý zoznam vecí, ktoré chce nájsť, pretože Lo´rra to všetko upratala tak šikovne, že to nikto nevedel nájsť.
Xiw prišiel pred dom Hrbolatého Huha a položil Trójskeho koňa pred mohutné dvere. Na neho nalepil lístoček, na ktorom bolo napísané: Od tajnej ctieľky. Potom cez otvor na bruchu sa vteperil dnu a vytiahol lepiacu pásku. Zalepil otvor a sedel. A čakal. A čakal.
Stále čakal.
Možno okolo polnoci, keď išiel komorník vyhodiť smeti ho zbadali. Stál tam, v mesačnom svite, v plnej krásnej nádhere. Trójsky kôň.
„Hej, pane! Tu vonku si niekto zabudol nejakého koňa!“ kričal komorník, zabudol aj na smeti.
„Od tajnej ctiteľky...“ povedal si pre seba Huh. „No čo už, bude to zaberať len miesto...“
A takto sa Xiw dostal nepozorovane do domu Hrbolatého Huha.
Pokračovanie nabudúce.
Nasleduje diel: Nočné vystrájanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár