Minulý diel nadväzuje na tento. Čiže...
Bola hlboká polnoc, ale v dome Hrbolatého Huha zúrila diskotéka. Xiw penil, že vychytal práve takúto noc, kde sa v tom obrovskom paláci akurát dnes museli zísť všetci otroci.
Potom zrazu začul: „Milé ženy a milí muži, je jedna hodina v noci a ja som najal teroristu. Ak do minúty nezmiznete, všetkých vás tu pochováme! Stačí nám napísať váš epitaf!“
Zrazu bolo počuť buchotanie, krik a dupot. A celkom seriózne bolo do minúty v dome ticho ako v hrobe. „Idem si ľahnúť, poupratujeme to až ráno...“ začul ešte Xiw.
Za pol hodinu po tom Xiw uchopil sekeru a zaťal do dreva, na čo sa rozpadlo celé brucho Trójskeho koňa. Xiw tvrdo dopadol na zem. Chvíľu počúval, no bolo ticho. Ako prvé, čo Xiw spravil je, že išiel do kuchyne. Tam zládoval celú šunku z vlka hryzajúceho. Potom, s obrovským napapaným pupkom si vytiahol z miesta, kde by naozaj nikto nič nehladaľ papier so šípkami.
Xiw zabočil do pravej chodby a v tom ho chytila strašná hnačka, tak sa vymlátil do najbližšieho rohu, ktorý zbadal. Potom sa utrel nejakým obrazom, ktorý zavesil späť a pokračoval v ceste.
A po tom, po hodine zistil jednu skutočnosť. Zablúdil. Vrátil sa späť o tri chodby a prišiel pred veľké dvere. Otvoril ich a hneď ich aj zatvoril. Zbadal tam totiž spiaceho Hrbolatého Huha (čo by nebolo také strašné), ale bol nahý. A verte, že to nebol pekný pohľad na tie rozčapené nohy.
A vtedy Xiw zbadal na rázcestí tyčku, na ktorej boli hore šípky. Veľká ceduľa vravela, že sa nachádza na odpočívadle Stračia nôžka. Doprava mal prísť po dvoch kilometroch do Huhovej pracovne. Tak sa vydal vpravo.
A naozaj, približne za dvadsať minút sa ocitol pred tými veľkými dverami, pred ktorými bol aj minule, ale už nimi nevyšiel. Vyletel von oknom.
Xiw stlačil kľučku a bol vnútry. Začal sa správať naozaj nenápadne, kýchol si na celý Huhov dom a rozvietil na celej chodbe a v celej jeho pracovni. Pribehol ku skriniam a rozbil vytrínku, z ktorej zobral semiačka v krabici.
Xiw utekal dole schodami, keď v tom začul šuchot. Rýchlo sa ukryl za stĺpy, ktoré lemovaly celý dom. Ani nie o desať sekúnd bežal nahý Hrbolatý Huh do svojej pracovne a zbadal na zemi sklo. Vybehol z nej von a bežal za komorníkom, ktorému vtrhol do izby.
Komorník sa nahého Huha zlakol. Popravde, kto by čakal takúto návštevu v noci. V Huhovom paláci nastala naozajstná panika. Nikto nevedel, čo je kde a či to vôbec niekde je. Xiw utekal dole schodmy a pribehol ku svojmu Trójskemu koňovi. Jeho plán zatiaľ vychádzal.
„Pane, mohli by ste sa obliecť...“ začul Xiw, ktorý rýchlo vyťahoval lepiacu pásku a zalepoval dno koňa.
„Nie, takto mi je dobre. Páči sa mi tá voľnosť medzi nohami. Už sa nebudem obliekať nikdy,“ zaumienil si Hrbolatý Huh.
„Ale pane...“
A hoci bolo vtipné počúvať tento rozhovor, hlasy sa blížili.
Xiw zatajil dych.
Hrbolatý Huh teraz očividne stál priamo pred Trójskym koňom.
A Xiw si kýchol. Na plné pľúca. Na celý palác.
Pokračovanie nabudúce.
Nasleduje diel: Zelenina
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár