Ak dusa cloveka existuje a ta dusa sa rozhodne, ze uz nechce dalej zit dalsie zivoty, dokaze sa nejako zabit?
Podla Herakleita je dusa smrtelna a materialna. V poriadku, dajme tomu , ze s touto teoriou teraz nesuhlasime. ( btw ak by to bolo takto, tak to dufajme, ze dusa nie je plastova, ekoisti by sa zblaznili )
Podla Platona je ale dusa nesmrtelna, skonci jeden zivot, putuje do Hadu (podsvetie z greckej mytologie, som sa docitala) a potom citujem vzdy ZNOVU vznika. To znovu vznika vo mne evokuje myslienku, ze ta stara dusa sa "ocisti" a do noveho zivota pojde ako uplne nova cista dusa. Hned po tomto ale bolo napisane, ze "keďže to všetko videla, čo je tu a čo v Háde, niet ničoho, čo by nepoznala; preto nie je čudné, že môže si spomenúť na to, čo už prv vedela". Takze to chapem tak, ze dusa zije od pociatku do dnes xy zivotov a pamata si vsetky. Pamata si vsetko to zle co sa jej udialo, co prezila, vsetky bolesti ale aj radosti. Maximalne si v tom Hade sa nejaky detox od spiny co nachytala od cloveka, aby bola naoko cista a znovupouzitelna.
A teraz sa dostavam opat k otazke na zaciatku. Predstavme si, ze dusa vie, ze ma vedomie a tym padom vedome zije s pocitom, ze naozaj bude zit navzdy, ze sa ten kolotoc zivotov neskonci nikdy. Mozno ze vacsinu zivotov, co schytala boli uplne nahovno a plne utrap. Co ked jej jedno rano napriklad pri umyvani zubov pretecie pohar trpezlivoti, rupnu nervy a chce to vsetko ukoncit? Zunuju sa jej vsetky zivoty. Uz ju to nebavi furt. Vie si nejak pomoct? Vie sa zabit? Alebo nejakym sposobom zmiznut, rozplynut sa? Mozno ma nejaku kapacitu, kolko zivotov dokaze odzit, az dokym sa celkom "nezoderie". Ma dusa nejaky vek? Resp. mozno pocitat jej vek od pociatku alebo s kazdym zivotom zacina od roku 0?
Musi byt tazke byt dusou, nechcela by som byt dusou. Chvalabohu, ze som len prechodna zastavka.
Budi sa mi dieta, ukoncujem teda tieto nezmyselne uvahy a idem hrkat hrkalkou dalsej staronovej, zrecyklovanej dusi ukrytej v ludskej skrupinke.
Blog
Komenty k blogu
1
etelnair
21. 7.júla 2020 13:22
ak by si inac chcela vediet, ako je to s tou dusou naozaj, tak @Darksider96 ti to vysvetli
2
bud @1 alebo sa na to chces pozriet z krestanskeho hladiska. Zalezi co si vyberies.
Duša človeka je nesmrteľná. Ma ju kazdy clovek od počatia, takze aj ty. Nededi sa a neprechadza z jedneho cloveka na ineho. Je to to najvnútornejšie a najcennejšie co je v človeku. Duša je ten dych života v nas, ked je v našom tele sme živí , je to duchovna stránka našej bytosti, tak ako telo je fyzicka stranka.
Duša oživuje smrteľné telo a po smrti ide bud do neba, očistca alebo do pekla. Takze sama si nemoze vybrat, ze prestane existovať. Ale každý človek má v hodine smrti na výber, či prijme Boha.
Duša človeka je nesmrteľná. Ma ju kazdy clovek od počatia, takze aj ty. Nededi sa a neprechadza z jedneho cloveka na ineho. Je to to najvnútornejšie a najcennejšie co je v človeku. Duša je ten dych života v nas, ked je v našom tele sme živí , je to duchovna stránka našej bytosti, tak ako telo je fyzicka stranka.
Duša oživuje smrteľné telo a po smrti ide bud do neba, očistca alebo do pekla. Takze sama si nemoze vybrat, ze prestane existovať. Ale každý človek má v hodine smrti na výber, či prijme Boha.
3
vieš filozofia vznikla z "podnetu ničnerobenia" a presne tak dopadol aj platon a jemu podobní, ktorí hlásali ničím a nikým nepodložené bludy. je zlé, kedy niekto kto neverí v základné kresťanské piliere sa ide vyjadrovať o nejakej nesmrtelnej duše. Podstata duše a jej vysvetlenie pričom nie je vôbec jednoduché. Žalm 139 hovorí jasne.... "Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. Toto písal dávid niekedy 700 r. pnl. teda majú okolo 2700 rokov tieto slová. Niečo teda na tom predsa len bude. Ja by som sa zamyslel, ako je možné, že "viera" nevercov, ateistov, pripadá to teda niečo ako oxymorom, teda v podstate je to logický nezmysel. Je neuveriteľné, že teda niekto dokáže neveriť v niečo, čo v podstate mu prináša pocit oslobodenia, a hlavne, dodáva mu to pocit akejsi istoty, že je milovaný, chcený, a že jestvuje teda niekto, ten Boh, ktorý riadi životy ľudí, a dáva ti priestor do každodenného boja v tomto živote, pretože v živote nie je nič jednoduché. Aj v tej reštaurácii, hoci za obed zaplatíme, ak sa niekto chodí stravovať tam, normálna vec v podstate, ale na to treba tiež mať, ti ho niekto musí uvariť. Ty tie prísady, tovar, produkty, tie potraviny nepotrebuješ vidieť, a ani ich nevidíš, uvidíš len hotové jedlo na tanieri, chutné, pekné, voňavé, a neviem ešte čo. Ale reálne to niekto z nejakých surovín, potravín, prísad pripravil, čoho svedkom si ty nebola. To znamená, z toho mi vyplýva (lepšie povedané) že viera ateistov je ešte neotrasiteľnejšia ako kresťanov, pretože ateista verí, že z ničoho povstalo toto všetko, ale nikto za tým nie je, nik na tom nemá zásluhu, a na nijaké slovo nepovstalo z toho, čo povstalo, a ja ako kresťan verím,že z ničoho taktiež povstalo toto všetko. toto je identické pre kresťanov. Len rozdiel je v tom,že síce z ničoho povstalo všetko, ale niekto za tým je, a tým je Boh. Za tým je Ten, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky, Ten, v ktorého mnohí odmietajú nie že veriť, lebo viera nedáva priestor na overenie zmyslov, viera je "nie od toho" ja ako kresťan verím, že Boh vdýchol nesmrteľnú dušu každému človeku, ktorá po smrti vydáva počet zo svojho šafárenia za života. Tomu verím, lebo to je prirodzené. druhá vec. učenie herakleita síce nepoznám, ale grécka mytológia vo všeobecnosti sú len bludy, rozprávky bez historickej hodnoty. Podla Herakleita je dusa smrtelna a materialna. podľa neho je teda možné všetko. Jedna vec, čo je podľa neho, a druhá vec, kde je pravda. Keby herakleitos a jemu podobní pripustili teologické úvahy aristotela, ktorý je bližšie ku kresťanstvu, a podloží to autoritou písma svätého, nikdy by nešírili takéto bludy. Všetko toto, všetky tie omyly vznikajú z toho, že človek chce síce vedieť svoj akýsi prapôvod. To neberiem nikomu, ľudí oddávna fascinovalo niečo ako stvorenie sveta, ako sa to dialo, odkiaľ sa zobral človek, či toto okolo mňa niekto stvoril, alebo to tu bolo večne, alebo ak to v podstate bolo. To je normálne, človek má v sebe akýsi prirodzený pud, ktorý ho núti sčasu na čas zamyslieť sa nad svojím smerovaním. Toto mi hovorí v podstate aj biblia. Biblia mi neponúka historický prierez vývojom človeka, lebo to nepokladá za podstatné. Pre biblické bádanie je jedinečné práve to, že sa zaoberá podstatou a zmyslom života, jeho smerovaním, a ukazovaním na hodnty, že my sme to preto, aby sme sa správali ako ľudia, čo Boh vtlačil do srdca človeka ako prirodzený zákon. Že prirodzené je ochrana života a nie jeho zabíjanie. Na jednej strane sa mnohí ateisti čudujú, ako môže Boh dovoliť dívať sa na utrpenie tých, ktorí si to nezaslúžili v hocijakom rozmere, ako si to len môžeš predstaviť. Od hladujúcich a zomierajúcich v afrike, až po nezamestnaného, ktorý dostal možno práve dnes možno práve v túto hodinu a minútu výpoveď zo zamestnania a on teda už, celkom logicky, nevie spájať svoju nielen budúcnosť, ale ani svoju prítomnosť s tým, čo robil doteraz. V živote je mnoho vecí nefér, a keď sa vráim k podstate môjho príspevku chcem ti povedať, že tieto úvahy treba nechať bokom, lebo sa nikdy k ničomu nedpracuješ práve preto, lebo na poznávanie týchto vecí, ktoré nás presahujú, potrebujeme v prvom rade vieru, pokoru, ľudskosť, a nie vzdelanie. To tu nepotrebuješ. Nik to od teba neočakáva. biblia je kniha vzťahov nie komplexná príručka biologie, ekologie, zdravovedy a neviem čoho. Pokiaľ to ľudia nepochopia, nikdy nebudú šťastní, ani ked zarobia milión eur, pretože raz príde fyzická smrť. Tá, ktorej sa prirodzene všetci bojíme, a nevieme si ju na vlastnej osobe, na sebe samom predstaviť. Ale ona príde. Tam vydáš počet zo všetkého, čo človek robil. Verím v toto. Tam možno budeš mať všetko vysvetlené, ale akým spôsobom.... V písme je napísané, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých ktorí ho milujú. Pretože všetko poznanie aj filozofia pominie, ale ostane len láska, a ako niekoho miluješ, čo je všetko a celý odkaz biblie. nijaké vedomosti ti nepomôžu.
5
načo to komplikovať? dušu predsa získavame počas života a strácame ju na konci
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia