Za oknom tma, len jas snehu, v myšlienkach zmätok, v očiach len nehu. Spánok z diaľky kýva, aj v snoch už býva. Čo sa deje? Nikto nevie? Mysľou stále beží, vonku opäť sneží. Zase cíti, že niečo chýba, nebude to len ďalšia chyba? Záblesky šťastia v očiach, nič viac nechce dať znať. Bude to už mesiac, neistotu strieda strach. Ten pocit sa už prehlbuje, ešte o tom nikto nevie. Uvidí sa, ako sa to vyvinie, možno z toho nakoniec nič nebude. Času zostáva snáď dosť, prinesie to zármutok či radosť? V zlých chvíľkach stačí si spomenúť a nechať krásne okamihy znovu prebehnúť. Zatvorené oči, úsmev na perách, vďačnosť, že niekto dokáže mať tak rád. Báseň 1 0 0 0 1 Komentuj