Nie, nie je to nábeh na anorexiu alebo niečo. Len ma už nebaví na to myslieť. Už je to nejaký ten rok, čo som na výške na intráku a teda maminka nenavarí a nepripraví. Čo nekúpim nemám (od toaletného, po sáčok čaju.. ved internátový a samožijúci poznajú).
Polovicu času som aj síce u chalana a tam už nejako najesť dostanem. Ale i tak sa mi zdá že na to blbé žrádlo treba stále myslieť. Veď sa najem a o 3-4 hodiny mi zas v bruchu reve nejaké blbé nenažrané zviera.
Úplne by mi vyhovovalo najesť sa trebárs ráno a vydržať na tom celý deň. Veď naše rybičky dostávali žrať len večer, vždy v čase televíznych novín a nik sa nesťažoval Alebo napríklad taký had. Pochrume nejakého potkana a 2 týždne má svätý pokoj. Nemusí riešiť to blbé žrádlo. (Myslíte, že keby som toho potkana zožrala ja, mala by som chvíľu pokoja?)
Za celý deň som zjedla dva rožky s nejakým šalátom, jogurt, tuniaka so zeleninou a nejaké sladké hovadiny čo som našla. A zas som hladná.
Viem že by som to mala riešiť vyváženou strávou, ovocím, zeleninou. Ale mňa to fakt obťažuje - myslieť stále na to blbé žrádlo.
Buď už dnes na to žrádlo zabudnem, čo znamená ešte tak 4 - 5 hodín toho desného pocitu v bruchu, alebo skočiť otrávene do potravín (ešte kým ich zavrú) a nakúpiť nejaké somariny. Variť sa mi teda naozaj nechce.
Nie som nejaké vychudnuté dievčatko. To isto nie. Ako sa to hovorí: typ krv a mlieko. Rozdávať by som mohla do všetkých strán.
No vážne.. mám akúsi potravinovú averziu. Zas myslieť na to blbé žrádlo. Komu sa to chce. Hmm?
Asi aj tak ale budem musieť skočiť do toho obchodu. S nechuťou, ale predsa. Ach!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
notyou
1. 10.októbra 2011 19:20
poznám, ťa to prejde, časom .. alebo to budeš riešiť hladom a postupne ťa aj ten prejde (túto časť nemám vyskúšanú, mne vždy začne veľmi chutiť
Napíš svoj komentár