Pamätám sa,keď som bola malé,asi 7-ročné dievčatko a strašne rada som si sadala k otcovi do jeho kresla.Zmestili sme sa tam vedľa seba,ale ja som sa vždy po ňom váľala.Bozkávala som ho na trochu zarstené líca,hladkala po bruchu a hrala s ním detské slovné hry.Potom odišiel a večer sa vrátil.
Opitý.
Môj otec nikdy nebol agresívny.Ani triezvy ani opitý.
Ale keď sme ešte bývali všetci spolu,aj s mamou a on prišiel domov,strašne sa hádali.Moja o sedem rokov staršia sestra zavrela dvere izby,pritúlila si ma,rozprávala mi hlúposti a po tvári nám tiekli slzy.
O pár rokov neskôr mama odišla a ja o ďalšie roky za ňou.Cez víken som prišla za ockom a sestrou.
Bol opitý.
Každým rokom,každým mesiacom,týždňom a dňom je to horšie.
Keď je triezvy,je nervózny alebo je ako bez duše.Z jeho úst počujem nadávky,nie na moju osobu,mňa naozaj miluje,ale nedokážem stále počúvať negatívne myšlienky toho alkoholika,ktorý si hovorí moj rodič.

Je to už také zlé,že pije každý deň.O liečení nechce ani počuť,nechce počuť o ničom,ani o alkohole,iba ho mať v krvi.
Nemá žiadne peniaze.Je zadĺžený u každého,aj u svojich dcér.
Vzali mu vodičák.
Vyhodili ho už z 55635465 robôt.

Neznášam ho,keď je opitý.
Vtedy to nie je môj tatinko.Je to hnusný smradľavý nechutný človek,ktorého,stretnúť ho takého na ulici,bojím sa ho a obchádzam ho veľkou obkľukou.
Má hnusný tupý pohľad,otrasný smiech,neprimerané reakcie,nechutnú tackavú chôdzu,nepríjemný zápach cítiť všade.Neznášam to.Nenávidím to.

Nič nezaberá.
Slzy,výčitky,vyhrážky,skutky.Nič.Nevidím východisko.Bojím sa.Je mi smutno.Je mi to ľúto.Hnevám sa.Ja neviem,dokedy to takto bude.Chcem,aby sa to skončilo,ale bojím sa,že ten koniec bude ešte horší..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár