Ja nechápem, že prečo. Vždy to nejako začne, vyzerá to nádejne a potom zrazu nič. Spomínam si na stále viac a viac prípadov. Dokonca pri niektorých som začala už aj myslieť na to, že či chyba nie je vo mne?! Ale nie, toto si urobiť nenechám, v žiadnom prípade mi to nebude podkopávať sebavedomie.

Takže sa to stalo aj teraz. Môj flirtovací partner ma balil a balil a balil... Keďže ho poznám (a myslím, že aj chlapov - aspoň v tomto), zdalo sa mi, že sa už stihol aj pekne namotať. Takže to vyvrcholilo bozkami (a nič viac sme nestihli). Odvtedy sme sa nevideli, je to pár dní a hovorím si, že by to teoreticky mohlo aj nejako pokračovať, prečo nie? Veď si nemusím začínať len s chlapom, do ktorého som po pár minútach osudovo zamilovaná alebo ma aspoň osudovo priťahuje. Môžem predsa skúsiť niečo iné, veď ho poznám dlho, je to dobrý chalan, konečne niekto, pred kým nemám stres pred každým stretnutím a cítim sa s ním fajn. Poznám ho, viem, že by ma neojebal. A aj sa mi vlastne páči.

No lenže...Keď som mu napísala, bol chladný. Alebo nie chladný, taký...kamarátsky, asi tak by som to charakterizovala. No a už viem, že to je piči. Mne by ani nevadilo, keby som ho potom už ani nestretla. Teda asi. Bola som s tým zmierená. Ale potom mi sestra nahovorila, nech to nenechám len tak. Veď áno, nemusíme sa hneď brať, môžme pokračovať ako kamaráti/flirtovací partneri, ale to by najprv nesmel mať piči.
Lebo aby vedel, ja nie som také dievča. Keď mi chalan dá niekedy pocítiť, že som len jedna z mnohých (jeho kamarátok), tak on pocíti, že je KOKOT!

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzikk1  26. 5. 2013 20:43
Ta posledna veta sa mi páči
Napíš svoj komentár