Môžu ženy brať sex ako muži?

Je zvláštne, ako som strašne ľahko ovplyvniteľná. Začínam si to všímať viac a viac a nepáči sa mi to. Zisťujem, že začínam byť iná ako kedysi, taká, aká som chcela byť, ale nie je to také dobré, aké som si predstavovala.

Odhliadnuc od iných vecí najviac v poslednom čase rozmýšľam nad vzťahmi, chlapmi a v neposlednom rade nad sexom. Po rokoch sledovania seriálov a filmov, kde bol každý druhý pičkár striedajúci ženy každý deň, som si povedala, že nikdy nesmiem byť ako ony. Nech sa deje čokoľvek, nesmiem byť nikdy chuderou, ktorá má v hlave nasraté a od jednej noci/čísla si sľubuje veľké lásky. Chlap sa jej snaží čo najrýchlejšie zbaviť a rozmýšľa, ako sa vykrútiť z toho, aby  jej dal číslo, adresu, hocijaký kontakt.

To by samozrejme nebol problém, nie že by som nejako pestovala vzťahy hocijakého typu, len si proste hovorím, že Charlie, Barney, Joey apod. sa určite nachádzajú aj medzi nami a pre mňa bude najlepšie, ak sa budem chovať tak, ako chcú. V konečnom dôsledku bude výhra pre oboch, ak sa obrním. Nebudem len tak s hocikým spávať, každopádne si od toho nikdy nebudem nič sľubovať.

Tieto myšlienky už som mala pekných pár rokov dozadu. Potom sa objavila ,,móda" spávania s kamarátmi, ďalšia vec, ktorú som si vtĺkala do hlavy, že ak sa mi prihodí, takisto si nesmiem nič pripúšťať. Podotýkam, že všetky tieto myšlienky sa mi ryli do hlavy nevedome - iba, keď som videla, ako všetci pohŕdajú namotanými naivnými pipinkami, hovorím si, že to sa mi nesmie nikdy stať.

No a tak sa to posledné mesiac, rok, deje. Z prvých rande s novým chlapom sa vykľulo iba príležitostné potešenie. Od začiatku som sama seba presviedčala, že to k ničomu inému viesť nemôže a je mi jedno, čo, a hlavne s kým, robí v čase, keď so mnou nie je.

Po ďalšom chlapovi, s ktorým to potešenie prišlo veeeeľmi rýchlo, tak rýchlo, ako som to ešte nikdy nespravila a ani som to tak nemala v pláne, som sa cítila napoly víťazne a napoly zmätene. Vlastne to nebolo pol na pol, bola tam aj časť, ktorej to bolo úplne jedno. A to je to, čo ma desí. Spätne som si uvedomila, že som si zjavne dala úplne od začiatku za cieľ ho dostať (nie do postele, len aby bol zo mňa hotový) a to sa mi aj podarilo, ale až tak, ako som to vlastne ani neplánovala. A on sa usmieval, chcel sa bozkávať a mojkať a ja som...ja neviem, ja už som ho tam nechcela.

Najzvláštnejšie je, že to, čo vždy príde až potom - akože dlho po tom - sa mi na sebe páči. Že ma teší, keď mi ešte každý deň píše a naznačuje, že sa chce ešte stretnúť. A že nemá sexuálne narážky. A že sa o mňa zaujíma a že sa s ním viem zasmiať. To ma teší. Pretože zisťujem, že nechcem byť úplne taká, ako som si myslela, že chcem. Asi som v tom len nová a musím nájsť nejaký balans.

A názov je zo Sexu v meste, lebo nerada vymýšľam názvy a prednedávnom som ho znova začala pozerať. A tak, ako ani v seriáli, ani ja v skutočnom živote nemám jednoznačnú odpoveď, lebo nie sú všetky ženy rovnaké a ani muži...

A ešte sa musím odnaučiť hľadať dôvody, prečo nie...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu