Rada počúvam,keď babinka hovorí,aký bol môj tatinko,keď mal 14,keď moja maminka hovorí,aká som bola malinká,keď som sa narodila.
Babka mi hovorieva aký bol môj otec gangster.V 14-ich fajčil pod oknami a naivne dúfal,že ho tam nikto nenájde.V 15-tich utekal zo školy na ihrisko za dievčaťom a potom s chalanmi rozbiť smetiaky a pokresliť čerstvo natreté steny paneláku.
Mne to pripadá také smiešne.Ani neviem,prečo mi to hovorila.Asi aj jej to také pripadalo.
On je teraz taký..pokojný.Neviem si predstaviť,že aj on bol niekedy pojašený pubertiak.Ale páči sa mi to,že bol viac-menej ako ja.Že aj on zažíval také tie pravé pubertiacke chvílky s tými cigaretami zapálenými cez veľkú prestávku,rozdelenými na 206086 častí medzi ostatných spolužiakov.Že proste niekedy zdrhol zo školy a na druhý deň znova,lebo sa dozvedel,že bude písomka.A na ten tretí dostal päťku,tak sa išiel opiť z lacného vína s kamošmi.
Jasné,že nakoniec mal aj tak vždy výborné známky a všetko dopadlo okej (v súčasnosti to už okej nie je,ale to je v inom blogu),len sa proste potreboval vybúriť.
Alebo ma veľmi prekvapilo,keď mi babka povedala,že jej druhý syn,môj strýko,mimochodom,veľmi slušný človek,nefajčí,nepije,nenadáva,nič,sa v 15-tich tak strašne opil na plavárni,že museli zavolať sanitku a vypláchnuť mu žalúdok.Aj keď vtedy im to asi naozaj vtipné nepripadalo,mne sa to zdá celkom vtipné,lebo na neho sa to fakt nehodí.
Mám rada,keď mi rodičia,väčšinou mama,hovoria,aké to bolo počas tehotenstva.Keď najprv zjedla všetko,čo videla,potom vracala a potom nejedla nič,ale že aj tak som sa narodila bacuľatá.
Keď mi hovoria,že som stále chcela papať a ju to strašne bolelo,ale samozrejme to musela vydržať.
A keď ma skoro v pôrodnici zamenili a oni boli hrozne vystresovaní,lebo ma dostala k rukám až 7 hodín po pôrode.
Hovorila,že bola na izbe so ženou,ktorej dieťa zomrelo po dvoch rokoch a vtedy boli ešte kamarátky.Chodila k nám a stále si ma mojkala a hrala sa so mnou.
Milujem,keď mi hovoria,aká som bola malinká,zlatunká,aké skomoleniny slov som vymýšľala,ako som sa nerada hrala s ostatnými deťmi,aká som bola samotárka v škôlke,ako sme sa so sestrou naháňali a stavali snehuliakov,ako som im pomáhala piecť vianočné koláčiky,ako som sa túlila k otcovi v kresle,ako som sa snažila aj dávno po tom,čo ma prestala kojiť,mamine cucať prsia a všetko,čo si nepamätám alebo aj pamätám,ale rada na to spomínam.
Je to pekné myslieť na to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár