ale tak to nie je,
zrazu ich zaujímam,
zrazu každý všetko vie.
Som stále ta istá. Malé tiché dievčatko.
Stále mám blond vlásky, modré očká
a doma ma čaká opitý tatko.
Stále mám trochu krivé nožičky, trošku čaptať, to je môj blbý zvyk,
stále je doma mama, ktorá nepozná nič iné, iba krik.
Učím sa do školy a ide mi to,
keď poviem sestre, že ju ľúbim, len sa zasmeje a povie: ,,Jeb na to."
Stále tak rada jem čokoládu
a stále mi ľudská pretvárka vie skaziť náladu.
Asi majú pravdu, tí, čo sa do mňa starajú,
keď hovoria, že už nie som taká ako kedysi,
už mám dosť ľudí, ktorí to celé na mňa iba hrajú
a keď k nim začnem niečo cítiť, pošlú ma kamsi.
Jebať na to, aj keď vnútri som to stále ja,
nikto nemusí vedieť, že moje rany sa len ťažko hoja.
Slová bolia, činy možno viac, neviem,
snažím sa ľudí držať si od tela a robiť si čo chcem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár