Keď som bola v sobotu vo volebnej komisii, strašne dobre som sa zabavila. Bola to najlepšia brigáda na svete! Bola som tam s ľuďmi, s ktorými som si tak dobre rozumela a to sa mi nestalo už dávno. Poznala som ich len kratučko, ale zdalo sa mi, že už sa poznáme naozaj dlho. Po dlhej dobe som si pripadala slobodná, voľná a hlavne až detsky šťastná, k čomu nepochybne prispelo to, že som sa hojdala na detskom ihrisku a skákala škôlku s deväťročným cudzím dievčatkom.
Tí ľudia sú pre mňa cudzí a noví, a pritom som sa pri nich cítila tak nejak uvoľnene. Vôbec som si nemusela dávať pozor na jazyk a správanie a fakt som bola sama sebou - a im sa to páčilo! Uvedomila som si, že asi naozaj existujú ľudia, s ktorými si rozumiem (iní, ako tých pár doteraz) a nie len tie súťaživé nudné hyeny so zvláštnym vkusom.
Takže ten deň bol super a dúfam, že sa z toho niečo vyvinie a neskončí to len pri pekných spomienkach. Na druhý deň mi ale pokazili náladu svinky zo školy a ja som si akosi začala uvedomovať, že to tam pomaly neznášam. Toho som sa bála. V hlave mi naskakujú myšlienky, ktoré sa mi vôbec nepáčia a nanešťastie sa mi nedarí potlačovať ich.
Keď som tam prišla, bola som nadšená. Krásne mesto, nové intráky, už to vyzeralo, že budem mať nových parádnych kamošov, škola ma baví. A potom ma ten hajzel nepustil z jeho predmetu do letného semestra. S potencionálnych kamošov nezostalo nič a noví sa neobjavili. Mesto som prejsť nestihla a ani nemám nejakú veľkú nádej, že ho prejdem. Dnes som si tak uvedomila... čaká ma už len jedna skúška, juchú, ale čo potom? Zas brigáda, ktorú som robila aj minulý rok. Prachy dobré, inak nič moc. Kamaráti zo strednej sa pomaly, ale isto vzďaľujú. Moja odchádza preč. Doma si zvykli, že už tam nie som. A po prázdninách mám len víziu neustáleho učenia sa a ničoho iného. Asi zo mňa vyprcháva optimizmus a radosť z prijatia.
Sú chvíle, keď mi je normálne a sú chvíle, keď mi je na pipku. Nič medzi tým. Je to hrozné. Práve som si to uvedomila. Tá sobota mi tak neskutočne dobyla energiu a potom sa to posralo.
Dnes som našla fotku z leta, keď som mala šestnásť. Neskromne musím povedať, že som tam nádherná. To hovorím preto, lebo to vyzerá, že je to úplne iný človek. Myslím, že ani teraz nie som škaredá, ale keď si porovnám seba teraz a vtedy, akoby to bol naozaj iný človek. V čom? Vtedy som bola bezstarostná, opálená, šťastná, nie veľmi zodpovedná (alebo áno, ale nie až tak, ako teraz), zabávala som sa, mala veľa kamarátov a plné kabelky čísiel od chlapov. A teraz? Teraz mi začali vypadávať vlasy, vyhadzujú sa mi podkožné vyrážky, často sa pristihnem, že sa mračím a mám zatnuté zuby, kamarátov veľa nemám a chlapi? Pch. Naposledy ešte predtým, ako som prišla do školy. Zdá sa mi, že priberám a som dosť nervózna, na všetkých, aj na ľudí, ktorých ľúbim. Teda, hlavne na nich. Asi si tá perfektná škola musí vyberať daň. Veľkú.
Ale otázkou je, či mi za to stojí a chcem sa tomu vôbec v živote venovať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
@ladyblady Práveže nie, zostáva tam, kde som, akurát si prenášam jeden predmet. Vždy ma poteší, keď sa niekto ozve, viem, že nie som sama, ale pomôže to len na chvíľu, bohužiaľ to problémy nevyrieši... Ja ani nepotrebujem to, čo si napísala v poslednom odstavci, ale stačilo by, keby tu bol niekto, s kým sa dá ísť na kávu, s kým sa dá zabaviť, pokecať, proste nejaká blízka duša a hneď by mi bolo lepšie . A kde študuješ Ty?
3
Ahaa tak potom som to nepochopila dobre, tu radosť z prijatia
No ved jasne, ale neviem či toto je problem, ktorý sa dá riešiť :/ asi treba počkať na koniec alebo na náhodu, že prídu iní ľudia, ako napr. teraz ked si spoznala takych super ludi v tej komisii
ja študujem v BA na Ekonomickej a ty?
No ved jasne, ale neviem či toto je problem, ktorý sa dá riešiť :/ asi treba počkať na koniec alebo na náhodu, že prídu iní ľudia, ako napr. teraz ked si spoznala takych super ludi v tej komisii
ja študujem v BA na Ekonomickej a ty?
4
aj ja som bola vo volebnej komisii a presne tam boli mega ľudia a uvoľnená atmosfera
Možno je čas začať žiť pozitívne a vrátiť späť to dievča z fotky.. a žiť už len preto že žiješ a že svieti krásne slnko, že sa na teba niekto usmeje.....a všetko postupne príde samo
Možno je čas začať žiť pozitívne a vrátiť späť to dievča z fotky.. a žiť už len preto že žiješ a že svieti krásne slnko, že sa na teba niekto usmeje.....a všetko postupne príde samo
Napíš svoj komentár
Dôverne poznám aj to ostatné. Často si pozerám staré fotky, napr aj keď som mala ešte 18, nič som neriešila, mala som kopec kamarátov, bavili sme sa , žili sme ...a teraz ako som prišla na VŠ som iný človek. Nedostala som intrák takže bývam sama vo vedlajšom meste a cítim sa niekedy príšerne, nemám už ani náladu niekam ísť. Ľudia sa rozpŕchli na školy kade-tade, niektorí pracujú alebo sa venujú frajerom a ja sa cítim ako kopa nešťastia, najmä cez toto nešťastné skúškové.
Ale ty máš aspoň vidinu, že teraz prídeš na novú školu nie? Ak som to správne pochopila, že si prijatá inde tak to je perfektná priležitosť spoznať iných ludí
Inak nech hovorí kto chce čo chce, vysokoškolský život vo forme neviazanej zábavy, opíjania sa a účenia sa 10 min. pred skúškou je asi nejaký debilný vyplod americkej fantázie..prípadne odrazom úrovne tamojších škôl