Dnes je prvá noc, kedy nemôžem spať. Pred skúškovým. Mám stiahnutý žalúdok a v tmavej spálni so zatvorenými očami vidím všetko ešte reálnejšie. Bojím sa, pretože mi na tom všetkom naozaj úprimne záleží a dostať sa na túto školu bolo mojou túžbou a stálo ma to veľa úsilia. Takže...
Bojím sa, že sa nestíham učiť.
Bojím sa, že to všetko nedám na prvýkrát a tie ďalšie razy budem strácať sebavedomie a všetko sa to zosype.
Bojím sa, že si nenájdem super brigádu.
Bojím sa, že budúci rok toho bude strašne veľa a JA sa zosypem.
Bojím sa, že budúci rok nebudem zvládať geografiu a to už bude úplne piči, lebo si ju nebudem môcť znova preniesť.
Bojím sa, že sa budem stále stretávať len s degešmi z triedy a nenájdem si niekoho, koho budem môcť objať (čo je dosť reálne, keďže sa stále len učím a nestretávam iných ľudí).
Bojím sa, že budem musieť vycestovať a nezvládnem to.
Bojím sa, že si nenájdem žiadne topánky a už sa všetky rozsypú (áno, v súčasnom rozpoložení sa bojím aj tohto).
Bojím sa, že A. odíde a už sa nebudeme vídať a stratím ju.
Bojím sa, že mi dajú na izbu nejakú kravu.
Bojím sa, že v tom meste sú samí nesympatickí kockáči.
Bojím sa, že otec príde o prácu a nebudeme mať prachy.
Bojím sa, že nedokážem v sebe nájsť silu - na to, aby som odpustila, na to, aby som si priznala, na to, aby som sa odpútala, na to, aby som prestala jesť sladké a potláčať tým všetko.
Bojím sa, že som zabudla randiť a neexistuje nikto, kto by bol pre mňa dosť dobrý.
Bojím sa, že za tým je niečo skryté vo mne.
Bojím sa, že moji blízki nie sú zdraví, lebo vidím, ako žijú.
Bojím sa...
...a všetko sa to kopí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár