Skryla som sa pod Slnko a zistila, že láska je trpká
Zlaté klbká, ladené do fialova
Zachmúrené Slnko, čo núti maľovať
Tupá ceruzka sa smeje do očí
Slza pokropí zoši, kým ďalší list otočím
Svetom sa zamatové klbká kotúľajú
Žiariace pohľady mačiek ich naháňajú
Tak počúvam tvoje slová pokojne a šťastná
Zatočím sa do klbka ako káže múdrosť vlastná
Budem sa gúľať až zastaví ma čas
Prigúľam sa k tebe, znova začujem tvoj hlas
....na stromoch už zostali len listy
A klbká čo nespadli a napadli ich hlísty
Ostatné sa budú túlať svetom , kým nenájdu svoj cieľ
Kým zas príde jar a lúky budú plné včiel.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
hovado
27. 11.novembra 2011 20:14
pekné, ale nepekne smutné... svojim spôsobom
2
@hov ädo nepovedal by som, že je to smutné. Chýba jej byť pri milovanom a toto je vyjadrenie toho ako ľudia naháňajú lásku a pôjdu svetom kým ju nenájdu. Je to o tom ako sa nevie dočkať chvíle než sa stretne so svojím milovaným. A je to o tom, že tí čo lásku nenašli sú zatrpknutý dokiaľ nepríde ich čas.
@soraya ak som niečo zle pochopil tak mi to prosím vysvetli Ja predpokladám, že sa mýlim
@soraya ak som niečo zle pochopil tak mi to prosím vysvetli Ja predpokladám, že sa mýlim
Napíš svoj komentár