Písal sa sobotňajší večer, keď som po 9 hodinách vystúpila z vlaku a Stella ma skoro stiahla na zem od samej radosti, že sme konečne von. Písalo sa 8.00 p.m. keď som sa opäť raz hodila do náručia môjho najdrahšieho. A bola chladná noc, keď som sa znova prechádzala po známych uličkách, kde život beží ďalej svojím tempom, či už so mnou, alebo bezo mňa.
Posledné dni však boli zvláštne. Stretávala som mnohých kamarátov, niektorých som nevidela dlhé mesiace, niektorí boli kamaráti celkom noví. Každý deň niekto. V sobotu som po dlhom čase bola na pizzu, zostala som však zarazená, pretože som ledva zjedla svoju polku a mala som dosť. Svojho času by som zjedla hoc celú a bolo by mi málo. Na našom pizzovom posedení bola aj Sonička, milého bývalá, a ja som celý večer strašne ľutovala, že u seba nemám český mobil, aby som mohla odrecitovať pár sms, ktoré písala môjmu milému, keď s ním bola. My by sme sa zasmiali a ona by zostala najskôr v hanbe. Nemám ju rád.
V nedeľu milý opravil moju diabolskú káru. Strašne mi chýba auto, tam v tých končinách, kde vediem svoj študentský život. Večer sme si kúpili červené víno, ako po starom, v tescu najlepšie na akciu. Moje mixovanie sa časom zmenilo, miesto deci vína a 2 deci coly som teraz mixovala naopak. A bola som šťastná, lebo som konečne mohla znova sŕkať vínečko s milým, a to je práve jedna z vecí, pre ktoré sa mi v Česku tak trošičku rúca svet. Nie pre to víno, prirodzene.
Pondelok a utorok, to boli opäť dni plné stretnutí, lepších, horších i zvláštnych. Dnes ráno som sadla do mojej milovanej káry a šla som pozdraviť zubára. Baka chan! Ďalšie stretnutie! Dnes ráno som mojej káre dala napiť trochu tescového benzínu. Dnes ma moja kára povezie ešte na mnohé miesta. Milujem svoju káru, a raz ju od mamy dostanem. Raz naozaj bude moja.
Dnes je deň, ktorý si zaslúži ďalší pohár vína. Nie však akýsi lacný Merlot, dnes to chce víno sladké ako je naša láska, a pritom trpké ako sú naše hádky. Víno červené, ako vášeň, i biele ako strach. Víno, ktorým zapijeme rok, odkedy mi povedal tie slová: "Zaľúbil som sa do teba.". Dnes je 16ty november, moje srdce je veselé a duša spokojná. Dokázali sme to. Dnešok je nová nádej, dnešok je cieľová a zároveň štartovacia čiara, dnešok je proste jedno úplne obyčajné výročie dvoch ľudí.
A zajtra bude sviatok. Ďalší deň plný stretnutí, a deň, keď sa má zísť zopár birdzákov. Známych, menej známych. Ak to stretko klapne, možno spravím ďalšie. Kto vie. V piatok pôjdem domov. Do druhého domova, toho českého. Som rada, že sa tam vrátim, a zároveň sa vôbec neteším, lebo viem, že ma čakajú ďalšie týždne bez milého. A tie ja nemám rád....
A zhrnutie.... Vlastne, treba vám ho?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hovado
16. 11.novembra 2011 16:27
chce to žeby... porto?
Napíš svoj komentár