Už toľko krát som začala. Toľko krát presne vedela, čo chcem napísať. Už toľko nespočetne krát som začala.... A potom som stlačila delete, dívala sa ako písmenka miznú, premýšľala nad nadpisom, ktorý ako jediný ešte zostal, rozprávala sa s blikajúcim kurzorom. Už toľko krát za tých posledných pár dní mi písanie blogu nahnalo strach. Je jedno, o čom som chcela písať. A teraz píšem a dúfam, že tento jeden, aspoň tento dopíšem. Aby ste vedeli, prečo odo mňa máte pokoj, prečo vás už nezahlcujem svojimi výlevmi. Snáď už nič nedokurvím tak, ako sa mi to darilo poslednými blogmi.
Učím sa. Fakt sa učím posielať svoje emócie tam kam patria. Preto tento blog nie je o tom, čo cítim, a čo ma bolí. Ale proste len preto, aby som si dokázala, že nie som až taký posera, aby som nebola schopná napísať blog. Obyčajný blog o ničom, a pritom o všetkom zároveň. Dnes ma nič nebolí a nič netrápi, dnes som pokojná, lebo viem, že o týždeň budem doma a teším sa, a vie to aj M. A tiež viem, že nikoho z birdzu to nezaujíma. To mi vždy dodávalo odvahu pri napísaní čohokoľvek. Tak som zistila, že moje "viem" nie je vždy pravdivé.
Je zvláštne, ako birdz dokáže meniť ľuďom život, pokaziť, či spríjemniť deň. Asi si poviete, že tu trávim príliš veľa času, alebo čo, keď mi birdz dokáže takto zasahovať do života. A že máte ale pravdu. Raz to prejde aj mňa, tak ako to prešlo všetkých starých birdzákov. A zas mám chuť stlačiť delete a zbaviť sa týchto nezmyselných žvástov. Ale nespravím to. Viete prečo? Lebo nie som posera, a lebo mám nové vlasy. Mielikki ma farbila. Teraz vyzerám temne. A páči sa mi to. A mala som o tom napísať blog, tak ako ho napísala aj mielikki. Ale neurobila som tak, lebo som ho nedopísala. Preto teraz tento. Aby som najbližšie mohla napísať blog bez strachu. Aby aj ďalší môj blog neskončil nedopísaný....
@mielikki fakt som to začala písať, ako mnoho ďalších iných vecí, a fakt vyzerám temne (minimálne temnejšie ako predtým), a fakt neverím, že si si to predsa len prečítala!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
viem, že sa vyjadrujem len k poslednému odstavcu, ale momentálne nemám úplne náladu zamýšľať sa nad zvyškom..