Do tmy si prstom čmáranice kreslím
Spomínam na staré zlaté časy
Keď schátralý kostol včasne ráno hlási
Na srdci zjavila sa pigmentová škvrna
Chrbtom sa preliala zimomriavok vlna
Krútim sa v posteli a neviem nájsť si kľud
Z nočnej mory na ľudí mám 100 chutí pľuť
A stále dokola tie isté trápne rýmy
Sa so mnou drkocú v posteli od prekliatej zimy
Netúžim po návratoch a pomstách
Len po troche umenia vyznať sa v tých klamstvách
A umenie? Ach, tá dokonalá veda....
Čo môj život do takých diaľok zviedla
Tá, čo spoločnosť mi robí v chladnej noci
Keď zúfalo ostávam v polospánku. Bez pomoci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nemo17
28. 9.sept. 2011 12:12
ide ti to s tými básňami len tak ďalej
Napíš svoj komentár