v ktorom píšeš, že so mnou nemôžeš ísť.
Že nechceš, že nedokážeš. Že už nemiluješ.
Bez výhovoriek. O nepodstatnom diskutuješ.
Zoškrabávam z nechtov zvyšky čierneho laku
a zavčas rána nastupujem do prázdneho vlaku.
Už toľko nocí nespávam v tvojich perinách,
však v srdci stále vládne láska hrejivá.
Neznámy jazzman zo sluchátok hrá,
spieva snáď o tom, že je saxofónu kráľ.
A teba to bolí, zrazu tak strašne bolí.
Zo skrine vyťahuješ čierny kabát plný molí.
Nocou tancuješ tango s tieňom lampy,
no na úsvite budú tvoje oči plné hamby.
To preto, že ťa ponižuje tá tvoja hlúposť.
Moja pálivá láska mrazí ťa až na kosť.
A teraz nechápeš, prečo so mnou nemôžeš ísť.
Iba vieš, že zo svojej cesty už nemôžem zísť.
Sám seba pýtaš sa: Prečo nechcem? Snáď už.... Nemilujem?
Len v tichosti dodávaš: Odpusť mi to. Už ľutujem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
gothicpoethic
14. 10.októbra 2011 15:27
Podla mna to nema nejaku umelecku hodnotu,ale podla vsetkeho to osobnu vypovednu hodnotu ma. A velku.
2
@gothicpoethic v živote som nenapísala nič, čo by malo umeleckú hodnotu.... koniec koncov, kto určí, čo je a čo nieje umenie.... toto nemá žiadnu osobnú hodnotu, je to proste báseň, ktorú som napísala a nemá (takmer) nič spoločné s mojím osobným životom.
3
Vždy, keď niečo zverejníš, musíš očakávať reakciu. Zväčša subjektívnu.
Bol to môj názor na Tvoju báseň. Prijímam a akceptujem Tvoje vyjadrenie k nemu.
Bol to môj názor na Tvoju báseň. Prijímam a akceptujem Tvoje vyjadrenie k nemu.
4
@gothicpoethic ach toľko formálnosti v komentári, až je to neprirodzené....
ale také poučné rečičky typu čo musím a čo nie, tak to mi teda písať nemusíš, fakt si neprídem ako decko, čo nevie, aké následky má zverejnenie neumeleckého diela. Okrem iného na BZ predsa objektívnosť nemá svoje miesto....
ale také poučné rečičky typu čo musím a čo nie, tak to mi teda písať nemusíš, fakt si neprídem ako decko, čo nevie, aké následky má zverejnenie neumeleckého diela. Okrem iného na BZ predsa objektívnosť nemá svoje miesto....
Napíš svoj komentár