o spomienke dávnej minulosti.
Opäť cítim strach a bolesť,
že pred láskou sa neuchránim.
Prečo sa vracajú výčitky slabosti,
keď moje ústa mlčali:
ľúbim ťa, Mário, viac než celý svet,
prečo som dopustila, že si preč.
Bol si ohňom, čo v mojom srdci tlel,
bol si vodou, čo uhasí lásky smäd.
Ta láska jak v putách väzní ma,
bez teba, Mário, som stratená.
Tvoj úsmev rozprúdil mi krv,
odohnal strasti môjho života.
Teraz tápam v spomienkach
a hľadám tvár, čo rozjasní mi deň.
Po tvojom odchode, v srdci mám len púšť,
stratil si sa v bájnych diaľavách.
Uplynú stovky dní, celý zástup liet,
kým nájdem odvahu a ty sa vrátiš späť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár