Vždy som pociťovala túžbu vyjadriť svoje myšlienky, dať im formu a umožniť tak svetu, aby ma spoznal. Bohužial nemiem kresliť a i napriek mojej veľkej láske k hudbe, môj spev ostane tajomstvom medzi mnou a štyrmi stenami mojej izby. Pociťujem to ako dobrý skutok voči ľudstvu. Ostalo mi teda jediné: PÍSAŤ. Či už na to mám talent alebo nie, to už musia posúdiť iní, klásť slová na papier bolo pre mňa vždy jednoduché a prinášalo mi radosť. Či už to boli slohové práce v škole, čitateľský denník na literatúre, vedenie mojich denníkov, moje básne alebo krátke veršíky či myšlienky, ktoré som si zapísala na kúsok papiera hockedy ma napadli. Pocit, že robíte niečo čo vás baví, a čo vás naplňa sa možno nevyrovná láske ani priateľstvu, ale i tak má pre mňa ohromnú cenu.
Dôvod prečo teraz usilovne klepkám do klávesnice a snažím sa aby tento úvod nevyznel smiešne alebo pateticky (hádam sa mi to darí, ale skôr nie.....no čo už..:o)..napísať to musím) je, že sa chcem o svoje písanie podeliť. Mojim snom je napísať knihu o mojich básňach a mojich citátoch. Neviem či sa mi to niekedy podarí. Ja verím, že dôležité je snívať svoj sen a urobiť maximum čo je človek schopný, aby sa mu sen splnil. Či sa to skutočne podarí alebo nie už nie je dôležité. Takže aj keď nikdy svoju knihu nevydám, nebudem nič ľutovať. Nájdem si inú cestu a iný sen.
Myslím, že pre svoj prvý príspevok som už "filozofovala" dosť, ale kým skončím chcem sa podeliť o jednu myšlienku, ktorá síce nie je moja vlastná, ale stala sa mi majákom na rozbúrených vodách obecnejšie známych ako život. Moja alfa a omega.
Život je krásny, láska je nesmrteľná a smrť je len horizont.
A horizont nie je ničím, len nám zakrýva výhľad na iné miesta.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
9. 6.júna 2009 21:18
dovoľ mi, aby som ťa medzi nami privítala....budem sa teda tešiť na ďalší tvoj výtvor
Napíš svoj komentár