zbaľ si svoje švestky
choď
nepoznáme ťa
sklamany zo všetkého
berieš
vrece
nahádžeš doň švestky
hodíš ho na plece.
ideš sám
nevieš kam
vrece plné
beznádeje
vláčiš na pleci
potuluješ sa
svetom myšlienok
Vlastné úvahy
ťažia,
odhodi vrece,
mať šancu
netopit vo svinstve sveta
nejde to
si na dne.
gejzíry krvi,
zo žíl.
nevieš prečo to robíš
dno sa ťa dotklo,
zbitý životom
veľa faciek,
nič dobre
Chytáš pero,
píšeš list na rozlúčku.
hasne hviezda,
mi ostávame
sami, bez teba...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zabudnuta
9. 4.apríla 2010 22:35
silné myšlienky....úvod taký hravý mi pripadal... ale záver mal niečo do seba len dúfam, že to nejde o teba
Napíš svoj komentár