Niektoré veci sú skutočne prekvapujúce. Aj keď o nich človek dopredu vie,prekvapia svojou reálnou prítomnosťou. Neviem si ich celkom presne vysvetliť...

Je to dosť dlhý bolg,ale musela som to napísať celé tak,ako to je,lebo by stratil svoju váhu.

Včera som sa poobede vybrala do mesta. Bolo relatívne teplo,nie síce tak,ako v dňoch predtým,ale vonku sa nazbierala slušná kopa ľudí. A keďže sú prázdniny,tak po uliciach sa prechádzali ľudia všetkých vekových kategórií,študenti,ktorých bolo naozaj dosť,rodičia a deti,dôchodcovia,bezdomovci..ale mňa najviac upútali tie rodiny s deťmi.

Prišla som na autobusovú zastávku a tam stála matka,otec a asi tak sedem ročný chlapec. Evidentne patriaci k sebe. Ale za celý čas,čo stáli na tej zastávke neprehovorili spolu ani slovo. Vôbec nevyzerali nahnevaní,skôr znudení,prešľapovali vedľa seba,pozerali každí na inú stranu,ale na seba minimálne. Trvalo to asi tak osem minút a potom prišiel autobus a nastúpili doň. Bolo to veľmi zvláštne. Ale ešte viac ma prekvapila ďalšia podobná situácia po pár minútach,na inom mieste. V autobuse sedela mama s dcérou a dievčatko sa pýtalo niečo mamy. Tá na ňu ani nepozrela,ale zatvárila sa,ako ju to strašne obťažuje a vytiahla mobil. Keď ju tá malá zaťahala za ruku,tak jej len začala trhavo naprávať kabát,bez nejakého záujmu a ďalej sa zaoberala mobilom,až kým dievčatko svoje úsilie nevzdalo.

Ale tretí boli asi najhorší.Matka,zjavne veľká podnikateľka v kostýme,otec nahodený v obleku a malý chlapec,ktorý sa dosť nudil. Sledoval rodičov,ako sa dohovárajú. Tí si vôbec si chlapca nevšímali,však mali toľko "dôležitejších" starostí...no chlapec ich prerušil a spýtal sa:"Mami,nepôjdeme dnes pozrieť dedka?" Bola to veľmi dojemná veta,pri pohľade do tváre toho dieťaťa. Až na to,že mamu to zrovna veľmi vyrušilo a zlostne,dôrazne odpovedala:"Už som ti povedala,že dedko ťa nechce vidieť!". To bolo fakt dosť zlé.

Vyplýva mi z toho všetkého otázka,či si rodičia vôbec uvedomujú,akú škodu dokážu napáchať na svojich deťoch. A je smutné,že sa to deje tak často. A to nevravím o extrémoch,keď svoje deti bijú,týrajú,dokonca ich dokážu zabiť. Deje sa to všade okolo,a potom sa ľudia divia,koľko je malých narkomanov a detí,ktoré je vidno ešte o jedenástej vonku na ulici ničiť a kaziť si život. Kde sú ich rodičia? Niesu doma? Alebo riešia svoju prácu a ani si nevšimli,že deti sú preč?
Je to dosť smutné a,žiaľ,také časté..veď,predsa,ako bude vyzerať naša spoločnosť za dvadsať rokov?

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
azizi  29. 2. 2008 00:40
hm...no mas pravdu...
 fotka
ensom  29. 2. 2008 03:20
A funguje to aj naopak, syn co nema problem poslat svoju matku do pice, spytat sa otca ci mu nejebe a pod (pardon za vyrazy, ale su autenticke). Rodicia nevedia vychovavat svoje deti a deti si nevazia svojich rodicov, to je dnesna generacia. Je mi z toho smutno.
 fotka
saddath  29. 2. 2008 09:44
deti si nevážia rodičov,rodičia deti....to preto
 fotka
natka322  29. 2. 2008 11:04
dobry blog...mas pravdu
 fotka
kikikiki15  29. 2. 2008 13:49
mas absolutnu pravdu...niektori ludia mozu byt vonku do 24.00 hod a rodicia o tom kolkorat ani nevedia...hrozne cosi...a ked deti zacnu s alkohlom a travou a v 15...to je ete horsie...nechapem co na tom vidia...no nic...niektorii rodicia si mylsia ze ked daju detsku cokoladu a kofolu- je onho postarane a vobec si neuvedomuju ako mu ublizuju...boze ta nasa spolocnost...na zaplakanie
 fotka
lilu  1. 3. 2008 20:27
A čo takto zaviezť rodičovský "vodičák"...
Napíš svoj komentár