Problém je však niekde inde. Darmo sa bude ďalej prebíjať životom ako silná osoba, ktorá sa nenechá ponižovať a biť...to, čo sa stalo, sa už neodstane. Spomienky sa s ňou ponesú životom ako stokilové závažie. Fyzické rany prebolia a zahoja sa, no myšlienky sa budú stále vynárať a do detailov opisovať každý moment, pohyb, siluetu a pripomínať strach, áno, to je asi najhoršie, stále dookola sa vracať k spomienke na strach a beznádej...
S veľkou námahou sa zdvihla na druhej, menej boľavej ruke a dokrivkala ku stolu...potom sa obrátila a pozrela na tabletky položené hore na kuchynskej skrinke. Potichu vstala a opatrne preniesla stoličku bližšie k linke. Postavila sa na ňu a podala si ich...v tej chvíli to bola spása.
Zo stola zobrala nedopitú fľašu fernetu a s obrovským sebazaprením vypila dva glgy a hodila si do úst šesť malých tabliet, následne ich zapila colou...tento postup zopakovala ešte pár krát a potom sa odobrala na pohovku...na pol ceste sa otočila a vrátila sa späť...zohla sa a zdvihla zo zeme kvetinku.
Bol to zázrak, v novembri ich nebolo veľa. S drobučkým kvietkom v ruke sa vybrala k pohovke a ľahla si. Zavrela oči a prišlo jej zle, strašne...potom, ako premohla najhorší pocit nevoľnosti sa už len zoslabnutá a boľavá poddala spomienke, autentickej nočnej more, ktorú si prežila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
19. 3.marca 2012 16:23
Napíš svoj komentár