Bol začiatok leta,bola horúca noc a bolo veľmi zle. Ležala som na streche a pálil si mi srdiečko. Konečne som dokázala pozrieť na oblohu, ktorá svietila hviezdnou žiarou. V očiach, lesklých od sĺz, ktoré plakali za tebou sa odrážali moje rozbité sny. Príde niekedy tá chvíľa? Budeš ma raz milovať? Bude nasledovať zázrak?...Vstala som,zišla dole a ľahla si do postele. Celá noc sa zliala do tvojej podoby a za chrbtom mi padla hviezda.
Druhý deň si sa vrátil a priniesol si mi lásku. Vtedy sa mi splnil sen môjho života a stal si sa darom pre moju ubolenú dušu. Liečil si všetko, čoho si sa dotýkal,navrátil si silu tej druhej stránke môjho ja,čo nestihla za osemnásť rokov vyrásť.
Všetko bolo tak sladké.Trávil si somnou každý jeden deň a bola to vec,ktorá bola prirodzená ako náš dych. A tak je to dodnes. Náš život vyrástol a premenil sa na náš spoločný svet a domov. A keď by mi niekto pred pár rokmi povedal,že raz budem s obrovskou láskou písať tento blog a čakať ťa, kým prídeš z práce,tak by som mu neverila...
Stal si sa mojou hviezdou a mojím anjelom,ktorý stráži moje sny.Želám si,aby sa tvoja žiara nikdy nezmenila a vždy si sa mi vrátil späť. Znamenáš pre mňa viac, ako dokážem napísať do viet,ale láska sa najlepšie ukáže priamo. Si môj život a všetko,čo si môžem želať je, aby naša láska navždy prerastala náš nový domov.
Milujem ťa,keď mi v sne nad ránom položíš ruku vlasy.
Milujem ťa vždy,keď mi vyčítaš,že som cez deň málo jedla.
Milujem ťa,keď ma posielaš obliecť si teplejšie oblečenie.
Milujem ťa,keď sa hneváš,že si nejdem oddýchnuť.
Milujem ťa,keď počujem,že otváraš dvere a prichádzaš domov.
Milujem ťa,keď máš chuť isť spinkať.
Milujem ťa,keď sa chceš o mňa starať...
Milujem ťa vždy, všade, práve teraz, stále a navždy!
Prosím, buď mojím svetlom, ktoré nikdy nezhasne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.