Včera som zažila jednu z najkrajších vecí v mojom živote.Je to pre mňa doteraz nepochopiteľné...môj život je strašne jednotvárny,keď si
tak predstavím,ako sa doteraz všetko točilo len okolo nešťastia,smútku,bolesti a neutrálnosti.Znie to strašne negatívne,ale vlastne som tak dávno zažila niečo naozaj pekné,že ani sama neviem,či to niekedy bolo,alebo je to len ilúzia.Ilúzia,ktorá ma doteraz držala pri živote.

Však to pekné príde znovu,ale postupne som si z času na čas stále viac a viac uvedomovala,že to mohla byť len túžba po tom,že to pekné sa
skutočne stalo.Takto sa to ťahalo už také roky,a aby toho nebolo málo,nakoniec som upadla do depresie,z ktorej sa mi videlo,že sa už
asi nikdy nedostanem.Ubližovala som samej sebe minulosťou.Denne som padala do strašného bahna.Neskôr sa mi už aj prestalo chcieť s tým niečo robiť,pretože stále boli všetky
moje pokusy neúspešné.No,a včera prišlo samé od seba poznanie.

Už veľakrát som sa presvedčila o tom,že čím viac sa človek snaží,tým viac sa
všetko kazí.A tak som sa asi pred mesiacom rozhodla,že sa na to všetko,už po niekoľký krát vykašlem.A včera sa dostavil výsledok.

Neviem,či musím hovoriť,že ten mesiac bol ako nestrávená večera.Nedalo mi to trápenie spať,ako keby som znova mala všetky tie abstinenčné príznaky,ktoré mi rozožierali dušu.Poriadne som nejedla,nespala,odpaľovala si svoju myseľ,mala som autonehodu a žila len tak aby sa nepovedalo.Lenže včera sa to skončilo.Aj keď ležím
doma s horúčkou a zápalom,som šťastná.Totiž som zistila,že len keď sa človek pokúsi odosobniť od života,ktorý žije a začne sa sústrediť
na pomoc druhým,tak až vtedy nájde zmysel toho,prečo sa narodil.Užierať sa vo svojom vnútri je egoizmus.Skôr tu ide o to,že ukázať druhým
svoj úsmev je po nejakom čase liekom.Pre obe strany.Je krásne si znovu uvedomiť,prečo milujeme,prečo sa ráno budíme a prečo by
sme mali chcieť dobre.Usmev je pomoc a ubíjanie seba je deštrukcia.

Vrele odporúčam.Najprv bol môj úsmev len sileným,no je to tak len na čas.A až vtedy,keď som si uvedomila,že môj úsmev
dokázal pomôcť aspoň jednému človeku,zmenil sa na úprimný.Včera som našla zmysel pre čo žiť život.Úsmev je tým poslaním...

 Denník
Komentuj
 fotka
mafianka751  25. 9. 2008 14:42
peknéé
 fotka
endre-silentname  25. 9. 2008 14:47
Súhlasím s týmto blogom... pomoc druhým a dokázať venovať úsmev je skutočne to najviac čo sa dá.
 fotka
janulka3112  25. 9. 2008 16:19
krásne napísané... dúfam, že sa úsmev už tak skoro nevytratí od teba...
 fotka
kaira07  25. 9. 2008 18:10
velmi pekne napísané
 fotka
lilu  25. 9. 2008 18:19
Úsmev je dar, pošli ho ďalej ...
 fotka
dudri  27. 9. 2008 22:05
Radost je dva krat taka ked sa o nu podelis Ale to vies aj sama
 fotka
levik123  7. 11. 2008 18:52
neviem preco, ale pride mi to trosku pateticke, ale inak pekne v podstate
 fotka
alysia  18. 1. 2009 00:20
smutny blog, ale koniec sa mi pacil hadam to aj somnu tak doapdne ze sa premozem a zacnem sa znova silene usmievat
Napíš svoj komentár