Občas je takých vecí plné mesto. Obrázky, ktoré nám prezrádzajú sny našich detí. To sú dielka nevinných duší a oni veľakrát ani nevedia, že to,čo kreslia sa nikdy neuskutoční. A dospelí, ich k tomu privádzajú možno s dobrým zámerom, ale predstava a jej neuskutočnenie môže byť pre ne veľkým sklamaním.
Snažíme sa, ideme do toho s vidinou motivácie, ale niekedy spravíme práve týmto toľko chýb. Načo deti učíme snívať o tak nereálnych veciach, akými sú krajšie mesto, krajší svet, krajšie prostredie okolo nás? Na čo, keď tie úprimné návrhy zapadnú prachom? Ľudia, ktorí by mali tú možnosť zmeniť svet okolo nútime deti, aby snívali a potom ich sny ostali neuskutočnené. Veci, ktoré sú reálne, na tie sa veľakrát zabúda..prečo je napríklad tak málo podporovaná myšlienka,ktorá deti nabáda,aby boli zodpovednejšími k svojmu okoliu alebo ako sa majú správať k zvieratám? Veď to sú aspoň veci, ktoré môžu uskutočniť. Ale na to, aby zmenili svoje mesto, na to by museli mať také prostriedky, ktoré majú väčšinou iba tí, z ktorých my môžeme mať len strach. A nikto z nás by nechcel, aby z našich detí v budúcnosti vyrástli takí ľudia..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár