Práve v ten večer sa jej zdalo,že všetko nadobúda veľkolepý význam.Cez matné blany na lesklých očiach sa dívala okolo seba a ten najbližší okraj,ktorý sa pri nej nachádzal bol šialenstvom. Cítila sa ako radujúci blázon..a pritom vôbec na radosť dôvod nemala.
S trasúcim sa úsmevom obiehala stoličku a podávala zápalky človeku,ktorý sa tak už dávno nazvať nedal. Škrtol,najprv iskra a plamienok si už prikladal ku koncu cigarety,ktorú mal v ústach. Potiahol a ešte horiacu zápalku je vrátil späť do dlane. Sykla,ale ďalej sa len neprítomne pohrávala so svojím úsmevom a roztrasene sa vrátila do izby,kde si miešala svoj večerný liek.
Počula,že vstal a ťažkým krokom išiel za ňou.Prišiel a trhnutím ju otočil k sebe. Pozrel jej do očí. Ten krvavý pohľad sa nedal vydržať. Sklonila hlavu a on ju sotil k stene. Vytrhol jej z ruky pripravenú odmerku. Tak málo sa podobal na toho veselého chlapca,ktorého spoznala.
Teraz to bol vychudnutý šialenec s chorobnou chuťou zabúdať na svet. Troska,ktorá sa premieňala na smrť.
Keď jej zobral rozpustený liek a všetok si ho poslal žilou do svojho tela,vedela,že už nemôže robiť nič. Veď mu už bolo všetko málo. Každodenné dávky z neho spravili netvora. Sledovala ho,ako sa ťahá smerom ku kreslu a krčí sa v ňom.
To,čo jej vzal a dal sebe,skomplikuje najbližší čas. Prešla okolo neho,zamierila k dverám a nechala ho zomierať za sebou.
Cesta v tej desivej,končiacej sa noci v temnom meste bola taká oslobodzujúca,že sa jej chcelo kráčať vpred a už nezastať. Ale predsa sa zastavila...no to už svitalo. Našla si miesto na okraji cesty a zahľadela sa na východ. Vedela,že sa vráti..cítila,že odísť sa nedá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sayrina
5. 5.mája 2008 20:28
Smutný článok... nečítaj smutné články, privodzujú smutné spomienky a nálady.. treba sa obklopovať veselými vecami
Napíš svoj komentár