Nesmelé šialenstvo s osudom sa zahráva,
v objatí mŕtvych ticho posedáva.
Krátky bol koniec života,
trpká je spomienka a dlhá samota.

V objatí mŕtvych útechu hľadá,
pred hrobom mĺkvym na kolená padá.
Oči má chladné,telo sa chvie,
na obzor hľadí,túžbou mrie.

Čítaš jej z pier,"pravda je krutá"
no v srdci cítiš,"veta nevyrieknutá"
Mraky sa valia oblohou,
je strašné stotožniť sa s ňou..

Vychádza slnko,noc je preč,
život ukončil ostrý meč.
Hodiny plynú,dni bežia,
dvaja mŕtvi pri sebe ležia.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár