Nesmelé šialenstvo s osudom sa zahráva, v objatí mŕtvych ticho posedáva. Krátky bol koniec života, trpká je spomienka a dlhá samota. V objatí mŕtvych útechu hľadá, pred hrobom mĺkvym na kolená padá. Oči má chladné,telo sa chvie, na obzor hľadí,túžbou mrie. Čítaš jej z pier,"pravda je krutá" no v srdci cítiš,"veta nevyrieknutá" Mraky sa valia oblohou, je strašné stotožniť sa s ňou.. Vychádza slnko,noc je preč, život ukončil ostrý meč. Hodiny plynú,dni bežia, dvaja mŕtvi pri sebe ležia. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj