Smutná,malá,šedá ,
Bohom zabudnutá žena.
Obyčajná biela stena,
Hoď čo len chceš,
nekričí,
je nemá.

Prekliata dáma,
Skrehnutá,mladá.
Navonok s ľuďmi,
Vo vnútri sama.

Plače a volá,
No nik nevníma.
Kričí,pomoc hľadá,
Však do tmy padá.

Všetci sa starajú,
vraj ju majú radi.
Môže však uveriť?
Veď každý sa jej bojí.

Veselý smiech,
Vzal ten jej hriech,
Zasadá prach,
Ten obrovský strach?

Chce chuť jeho pier,
Znovu cítiť mier.
A zahojí čas,
Čo zomrelo v nás??

Bojí sa,vzlyká,
Opúšťa ju pýcha.
Bezmocne zomiera,
V tej spleti pavučín,
A v jeho náručí,
Tichúčko dodýcha

 Báseň
Komentuj
 fotka
sakura53  4. 6. 2008 13:36
velmi sa mi to paci...super...
 fotka
zabudnuta  4. 6. 2008 19:14
pekné...smutné, totálne precítené..super..
 fotka
udy1  8. 8. 2008 00:18
mne sa tu namiesto super .. hodí viac otázka .. či ti niekto veľmi ublíźil alebo to bola len nálada .. a dúfaŤ v to druhé .
 fotka
petrosant  30. 10. 2008 23:46
istým spôsobom mi to pripomína jeden príbeh

a báseň je nádherná
Napíš svoj komentár