Smutná,malá,šedá , Bohom zabudnutá žena. Obyčajná biela stena, Hoď čo len chceš, nekričí, je nemá. Prekliata dáma, Skrehnutá,mladá. Navonok s ľuďmi, Vo vnútri sama. Plače a volá, No nik nevníma. Kričí,pomoc hľadá, Však do tmy padá. Všetci sa starajú, vraj ju majú radi. Môže však uveriť? Veď každý sa jej bojí. Veselý smiech, Vzal ten jej hriech, Zasadá prach, Ten obrovský strach? Chce chuť jeho pier, Znovu cítiť mier. A zahojí čas, Čo zomrelo v nás?? Bojí sa,vzlyká, Opúšťa ju pýcha. Bezmocne zomiera, V tej spleti pavučín, A v jeho náručí, Tichúčko dodýcha Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj