Cíti to? Ten pach, sladký ako mŕtva duša? Áno, určite hej. Poskladá si papierik s jej menom, príkladne, dáva dôraz na každý záhyb a rožtek. Nech presne sedí. Chvíľu sa tak díva, len tak, akoby hľadel do prázdna. A pritom má pred očami jej život. Ten strach a stres, ten plač a hystériu...Bol tak krehký, ako kraje najtenšieho pohára. Obracal ho v rukách a vyžíval sa v tej moci. Veď to bolo všetko na ňom. Stačilo pritlačiť a bolo by po všetkom. Pretáča si to ako film a vidí to zreteľne, ako keď si človek pozerá tie najlepšie zábery. Potom skloní hlavu k dokonale zloženému papieru a celou silou ho hodí do kúta. V hlave mu znie krátky výkrik.

Sedí, už nič nezmôže, len apaticky prevracia v rukách pohár z tenkého skla. Je to pocit zadosťučinenia, vie, že je to správne. Mŕtve ticho občas prerušia kvapky vody, kvapkajúce zo zhrdzaveného kohútika. Je to taká tichá prázdnota. Veď tá voda je nič, je ako bliknutie svetla, ako záblesk do tmy. Napriek tomu ho dopad každej kvapky desí na smrť. Veď drobné kvapôčky sú sýto červené..

Prešiel si prstami spánky, no nespúšťa oči z pohára. Zľahka prešiel prstom po jeho okraji a sklo tíško zaspievalo. Je to nepríjemné, ako zárezy žiletkou do mozgu. Veď to spieva ona. Jej tichý hlas sa ozýva medzi stenami špinavej kuchyne. Ach, bože, veď to bolí! Už prestaň, nemôžem, neznesiem to, nevydržím...prudko zovrel pohár do oboch rúk a stisol. Ozvalo sa praskanie a ston, keď mu ostré sklo pretínalo priesvitnú kožu dlaní. Pozrel na prúžky krvi, stekajúce po veľkých rukách. Pocítil blaženosť duše a kvapky z kohútika sa zmenili na tečúci vodopád

 Pseudoblog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
udy1  7. 8. 2008 23:46
hmm . má to v sebe istý mne sympatický cit . oceňujem to čo si napísal . .. ale ... nesedí mi k tomu nadpis . možno subiektývny pocit
2 
fotka
mixelle  8. 8. 2008 09:41
aj ja mávam taketo chvílky
Napíš svoj komentár