Raz som si vravel, že láska len mýtus je. No zistil som, že nežije ten ,kto nemiluje. Podnetom si bola ty, pre ktorú srdce planie mi. Ty,čo si sfarbila moj svet, no čím ďalej tak tej farby niet. Kde sú tie dni, keď sme sa spolu smiali mali jeden druhého a o seba sa opierali. Keď aj ty si ma rada mala a občas to najavo dala. Kde sú tie dni, keď objať som ťa smel. Tie, čo tak chýbajú mi a vrátiť by som ich chcel. Vari niet človeku lepšie, ak môže byť láskou sýty väčšmi takou, aká si pre mňa ty. Ak ešte šancu dostanem, slubujem, tebe aj samému sebe, že ťa nesklamem Stále verím nádeji, veď tažko by sa žilo bez viery. Bez viery v nás, ak nelúbim Teba, tak už nikoho snáď. Ak ťa straťím na dobro, čo počnem si neviem, bude ťažké stráviť to.. Ja ťa milujem! Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj