Cez deň sme pomáhali animátorom s prípravou baloon fight a už vtedy sa mi zdal milý.Vlastne už aj deň pred tým, keď sa s nami rozprával.
Teraz bolo poobedie, pokukovali sme po sebe celý deň a cítila som sa šťastná. Mám rada take tie pohľady,flirt a úsmevy. Nebol pekný, nižší Mexičan, trocha pri sebe,milý prízvuk a bezprostredné správanie.
Chvíľi po obede sme som sedela na múriku a sledovala more. Cítila som sa ako vo filme. Vlasy mi poletovali všade, kaftan vial vo vetre a ja som sledovala pláž, čajky a vlny. Prišlo ku mne zopár Američanov, či ich spolu neodfotím a začali sme sa troška rozprávať. Keď po chvíli odišli, všemla som si sa na mňa pozeral spoza stola. Predpokladám, že sa mu nepáčila moja spoločnosť vyšportovaných chlapcov.
Potom prišiel hoteloý fotograf, či si ma môže cvaknúť, vraj som krásna. Samozrejme mi to zalichotilo a prvý krát v živote som sa ochotne usmiala do foťáka, aby si ma cvakol. Keď mi ukazoval fotký troška som sa červenala, ale to mi vtedy nevadilo. Videla som, že mladý fotograf si to namieril od mňa priamo k nemu. Ukázal mi foťák, pozrel sa na mňa, usmial sa a ja som okamžite pochopila o čo išlo.
Keď som sa vrátila z more, videla som ho stáť na konci veľkej terasy. Pred ňou sme mali zložené veci, tak som si vzala uterák a pozerala som sa na neho. Sadla som si na múrik a čakala, čo bude. Keď sa otočil, usmial sa a pozeral sa opäť na pláž. Vedela som, že chce aby som prišla, ale ostala som sedieť na múriku. Keď sa mu tam vystriedalo pár ľudí a ja som stále nešla, zavolal ma k sebe sám. Vedela som, že to urobí. Zabalila som sa do uteráku a pomaly kráčala k nemu.
Vstala som si vedľa neho a bola som naozaj šťastná.Ani neviem či z neho, či z pláže a slnka, ale bol to krásny pocit. Ten moment by som si rada zapamätala do konca života. Keď sme tam spolu stáli, fúkal vietor, v pozadí more, vo vzduchu čiarku a vo mne pocit absolútnej spokojnosti. Áno. Absolútna spokojnosť. To je ten výraz čo som hľadla.
Rozprávali sme sa asi trištvrte hodinu. Na to, ako nerada rozprávam a ešte k tomu po anglicky. Hovorili sme v podstate o všetkom. O škole, športe,plánoch do budúcnosti, náboženstvách… Vtedy som vedela, že je so mnou zle. Mňa vždy totiž priťahujú muži, ktorých nemôžem mať a s ktorými sa viem porozprávať. Pre mňa je to nebezpečná kombinácia. Medzi tým raz prišla mama, že nás odfotí. Bola som rada, aspoň budem mať pamiatku. Ďalej sme sa rozprávali a čím viac hovoril s tým španielskym prízvukom, tým viac som bola z neho namäkko. Poznáte ten pocit, keď vám začne srdce biť ako splašené vždy, keď sa na neho pozriete a preto radšej klopíte strach. Potom prišla chvíľa ticha. Pozerala som sa na pláž ponad neho a videla som, že sa na mňa pozerá. Musela som sa na neho pozrieť. Rozmýšľala som, či by to bolo iné, keby nebol zamestnanec a ja by som zajtra neodchádzala. Spýtal sa ma, čisa nechystám vrátiť to Mexika, že mi ukáže mesto a okolie. Vraj ma vezme na miesta, ktoré nepoznajú turisti, ale len domáci. Pravý Cancun.
Keď začalo priveľmi fúkať a začala mi byť zima rozlúcili sme sa a utekala som do izby. Celá uzimená som sa hodila po sprchu a len tak tam stála a vnímala som každú kvapku vody. V hlave som si premietala náš rozhovor a snažila sa zapamätať čo najviac. Po sprche som rovno zaspala a vychutnávala si pocit absolútnej spokojnosti.
Na druhý deň(pre nás posledný) sme ešte vybehli na pláž. Chvílu sme sa opaľovali, chviľu čítali, no ja som čakala len na to, kedy ho uvidím. Keď prišiel, boli sme akurát na drinku a po ceste naspäť sme ho poprosili, či by sme si nedali spoločnú fotku. Cvakli sme sa, vymenili sme si facebook a rozlúčili sme sa. Njkrajší bozk na líco som dostala od neho. Pocit spokojnosti sa na chvíľu znásobil, no s každým krokom smerujúcim od neho sa vytrácal a nahradzoval ho smútok.
Po obede sme sa ešte posledný krát prešli po rezorte a keď sme míňali animátorský pult, z ktorého hrala nejaka hudba, povedal do mikrofónu, že miluje Slovensko. Okamžite som sa otočila, poslala vzdušnú pusu, zamávala, prijala jeho bozk a zo slzami v očiach som sa otočila.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mrnesmely
14. 3.marca 2010 11:50
Nová Zámka a vie tak pekne po lovensky
Napíš svoj komentár