Plakala bez sĺz, kričala bez slov, chcela utiecť, no nebolo kam. A tak si ľahla na studenú, vlhkú zem a z posledných síl vzdorovala nenásytnej Bolesti. Len na okamih sa jej pred očami zjavila Jeho tvár a všetky hrádze, ktoré sa tak úpenlivo snažila udržať, padli. Bolesť sa vyliala z brehov a brala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste.
Už sa nebránila. Ležala pokojne, bez pohybu, ponárajúc sa čoraz viac do prúdu riavy, ktorá ju zaplavovala. V tej chvíli bolo jadno, že nevie plávať, že klesne ku dnu rovnako ako kameň. Rieka ju pohltila a ona sa ponárala do temnoty zmierená so sovjím osudom, pripravená privítať Smrť. Bola k nej stále bližšie a bližšie, roztvárala ruky, aby ju objala ako sestru, so srdečným výrazom na tvári.
Kdesi v jej podvedomí sa vynoril Jeho slabučký hlások: "Nevzdávaj to! Prosím, bojuj kvôli mne!" No bolo neskoro. Jedna z ľadových rúk sa jej zrazu dotkla a ona už stihla iba zašepkať:"Nemôžem." Smrť ju objala svojimi silnými rukami, privinula si ju k sebe. Chlad prenikal celým jej telom. Už nebolo úniku. Zomierala s Jeho menom na perách.
Telo dopadlo na dno vystlané machom pokojné, vyrovnané, bez života. Tak predsa unikla Bolesti, ktorá ju mučila, Žiaľu, ktorý ju sprevádzal celý život. Nemali viac nad ňou moc. Nemohli ju nasledovať tak kam šla. A možno tam niekde konečne našla Šťastie...
Celý svet sa ponoril do smútku. Stromy zhodili listy, Slnko sa schovalo za oblaky, vtáky prestali spievať. Aj On si všimol, že sa niečo deje. Ale keď sa spýtal inokedy priateľského Vetra, ochotného ježka, či veselej veveričky, všetci sa od neho odvrátili bez slov. Nerozumel tomu. Dlhé hodiny presedel v tráve pri Potôčiku, ktorý sa mu tiež neprihovoril ako obvykle a rozmýšľal, čo sa stalo. Všade, kam šiel, na Neho zvieratká zazerali, Vietor mu nedal pokoj ani na chvíľočku. Slnko sa pre ním zanovito schovávalo, akoby už nikdy nemal vidieť jeho úsmev. Pocit ním nepochopenej viny v ňom narastal. Nemohol to už zniesť. Prosil všetkých, ktorý stretol, aby mu povedali čo sa stalo. Dlho mu nikto neodpovedal, až sa nakoniec zľutoval Vánok a šepol nešťastníkovi do ucha: "Či nevieš, že si zabil Lásku?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár