Tri roky. Presne toľko prešlo od toho víkendu, čo som bola v Bratislave a spoznali sme sa. Náhodou, cez sestru. Tancovali sme, opili sem sa spolu, bozkavali sme sa, drzali sme sa za ruky, smiali sme sa.
Nasledovali mesiace smutno-krásnych správ o láske. Ale mala som 15, čo som ja vtedy mohla vedieť... Teda nieže by som teraz na tom bola omnoho lepšie, ale predsa...
On mal vtedy 23 a našliapnutú budúcnosť.
Pomerne krátko nám trvalo pochopiť, že čím rýchlejšie to skončíme, tým lepšie pre oboch.
A tak sme si obaja našli nových partnerov a nepočuli sem o sebe pár rokov. Občas sme si napísali aby sme zistili, že je to takto super, že sme obaja urobili dobre, lebo s novými partnermi sme ozaj šťastní.
Včera mi napísal. Ako som vedela už predtým, má v Bratislave prenajatý byt, nechal školu kvôli sľubnej kariére a býva s priateľkou. Chodia spolu už cez dva roky. Pretty nice picture, eh?
Do pol štvrtej rána sme sa rozprávali o tom, prečo jeho vzťah nie je tak dokonalý, ako si myslel. A ja som v ňom už nevedela nájsť toho veselého a bezstarostného človeka. Proste sa vzdal. A musela som prísť ja aby pochopil, že to jednoducho nemôže urobiť...
A dnes... Sa desím ešte oveľa viac. Mám zodpovednosť, ktorú som si ani nevedela predstaviť, zrazu sa vrátili tie pekné spomienky z tisíc rokov dozadu a on nevie čo robiť. A to neviem ani ja. A nech sa stane čokoľvek, bude to bolestivé pre každú jednu stanu.
Nechcem to, nechcem mať zodpovednosť za niekoho iného, bojím sa toho, strašne. Desí ma to. Strašne.............
niesi za neho zodpovedna, ma svoj vek na to aby bol sam za seba a ma na to priatelku a kamaratov s ktorymi travi viac casu a nie vypisuje po sto rokoch cez net ... fakt
@matwejo ano mas pravdu, viem, ze za to nie som nijakym sposobom zodpovedna... len ej to teraz velmi, velmi divne.. a nie som na take situacie zvyknuta
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.