Milujem tie komplimenty, milé oslovenia, milujúce pohľady.
Všetky tie veci však aj nenávidím.
Sú také sľubné.
Také falošné.
Nenávidím všetko to, čo ťa robí tebou, to, čo tak nenávidím.
Zároveň to všetko milujem, pretože to tvorí teba.
Bez toľkých možností nenávidieť, nevyužitých, by som ťa nemohla milovať.
Nenávidím tvoje vymyslené nereálno, do ktorého sa alibisticky ukrývaš.
Zároveň ti vtedy venujem to najkrajšie oslovenie, najnežnejšie pohladenie.
Milujem tú zraniteľnosť.
Nenávidím ju. Je odporná a nepraktická. A je ďalšou príležitosťou ujsť.
Milujem ako plačeš. Milujem. Milujem, že sa mi zveríš.
Nenávidím dôvody tvojho plaču, tvoj plač samotný. Nenávidím.
Milujem tie slová plné krásy, nehy, lásky, ktorými ma častuješ.
Milujem, ako si zo mňa unesený, milujem.
Milujem každý pohľad, ktorým mi tvoja existencia vzdáva hold.
Milujem tvoju rozumovú lásku.
Nenávidím to. Nenávidím každú jednu vec z toho. Nenávidím.
Nenávidím to milované, pretože to používaš tak bezohľadne.
Nenávidím to, pretože ma tým ničíš.
Milujem našu tragédiu na tri dejstvá, ktorá porušila jednotu miesta a času...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár